Trump mení pravidlá amerického kapitalizmu
Donald Trump počas svojho druhého funkčného obdobia vtiahol federálnu vládu hlboko do súkromných trhov a oslabil nezávislosť vládnych agentúr a inštitúcií. Najvýraznejšie, opakovane a verejne tlačil na Federálny rezervný systém, aby znížil úrokové sadzby.
Trumpova administratíva sa výrazne odklonila od tradičného amerického modelu riadenia ekonomiky, ktorý v Spojených štátoch prevládal celé stáročia: získala majetkové podiely vo viac ako 30 amerických firmách a dokonca prevzala kontrolu nad rozsiahlymi časťami venezuelskej ekonomiky.
Až do 19. storočia sa merkantilizmus Trumpovho typu všeobecne považoval za rozumnú hospodársku politiku. Zmenilo sa to, keď Adam Smith svojou presvedčivou kritikou merkantilizmu spôsobil revolúciu v ekonomickom myslení. Smith tvrdil, že keď si výrobcovia v súkromnom sektore navzájom konkurujú, „neviditeľná ruka“ vytvára úžitok, ktorý nikto z nich nezamýšľal, a výsledkom je produkcia tovarov a služieb predstavujúcich skutočné „bohatstvo národov“.
Obchod užitočnejší než bohatstvo
Keď Smith ukázal, že bohatstvo národov spočíva v tovaroch a službách, ktoré produkujú, a nie v ich zásobách zlata, argumenty v prospech medzinárodného obchodu sa stali oveľa zrozumiteľnejšími. Obchod umožnil krajinám spotrebúvať širšiu škálu tovarov a služieb, než by mohli v prípade, keby sa všetko muselo vyrábať doma. Británia bola prvou veľkou krajinou, ktorá prijala Smithove myšlienky, spojila súkromné trhy s otvoreným obchodom a umožnila rozvoj hospodárskej súťaže.
Po druhej svetovej vojne sa väčšina vyspelých ekonomík pri výrobe spoliehala na súkromné trhy, zatiaľ čo vlády chránili hospodársku súťaž a poskytovali sociálne záchranné siete. Spojené štáty sa ujali vedúcej úlohy pri budovaní medzinárodného obchodného systému založeného na pravidlách – prostredníctvom Všeobecnej dohody o clách a obchode a jej nástupkyne, Svetovej obchodnej organizácie. Kombinácia konkurenčných trhov a otvoreného obchodu prispela k najrýchlejšiemu rastu svetovej produkcie a obchodu v dejinách ľudstva.
Koniec otvorených trhov?
V uplynulom desaťročí, počnúc prvou Trumpovou administratívou, však boli základy tohto mimoriadneho rastu vážne spochybnené, keď Spojené štáty opustili svoju vedúcu úlohu vo WTO a zavrhli princípy, ktoré umožňovali súkromným trhom vytvárať prosperitu. Trump, počas ktorého oboch prezidentských období boli federálne rozpočty hlboko v červených číslach, je učebnicovým príkladom.
Krátko po návrate do Bieleho domu zaviedol rozsiahle clá voči desiatkam krajín vrátane spojencov, ako je Kanada. Reakcia bola predvídateľná: vyššie bariéry pre niektorých amerických vývozcov a rastúce náklady výrobcov odkázaných na dovážané tovary. Tieto náklady ešte zvyšovala neistota, ako náhle môže Trump svoju politiku zmeniť a ako na ňu zareagujú zahraničné vlády a firmy.
Napníklad spoločnosť Nippon Steel sa usilovala prevziať U. S. Steel. Konečná dohoda umožnila Nippon Steel spoločnosť kúpiť výmenou za to, že vláda USA získala „zlatú akciu“, ktorá jej dáva právo vetovať niektoré rozhodnutia spoločnosti.
Pod Trumpovým vplyvom
Pod Trumpov vplyv sa dostávajú aj domáce americké spoločnosti. Intel bol kedysi svetovým lídrom vo výrobe polovodičov, no v posledných rokoch strácal podiel na trhu a prišiel o miliardy dolárov. Keď spoločnosť získala rozsiahle štátne dotácie, súhlasila s tým, že vláde USA poskytne 10-percentný majetkový podiel.
Administratíva tiež nadviazala partnerstvo so súkromnou ropnou spoločnosťou North American Blue Energy Partners, ktorá získala kontrolu nad 17 venezuelskými ropnými poľami, a investovala miliardy dolárov do spoločností zaoberajúcich sa kritickými nerastnými surovinami. Pentagon údajne rokoval o pôžičke päť miliárd dolárov pre startup Fluidstack pôsobiaci v oblasti umelej inteligencie.
Trump túto politiku odôvodňuje národnou bezpečnosťou a nepochybne existujú odvetvia, v ktorých obranné záujmy oprávňujú zásahy vlády. Trumpova administratíva však zašla oveľa ďalej, než možno týmito obavami rozumne odôvodniť. A ani v takýchto prípadoch vôbec nie je jasné, či je riešením udržiavať stratové spoločnosti pod kontrolou vlády.
