Učiteľ Michal Sivák: Rodičia dnes posielajú deti na doučovania, aby im v testoch vyšlo, že sú nadané
Dnešné rebríčky škôl odrážajú najmä ekonomickú situáciu rodičov. Učiteľ Michal Sivák, ktorý učil rómske deti z vylúčených komunít aj deti z majetných rodín v súkromnej výberovej škole, hovorí, že má vzácnu perspektívu: zblízka vidí, ako sa žije deťom z rôznych príjmových tried.
Michal Sivák pochádza zo Stropkova, kde vyrastal v chudobnej rómskej rodine. Ako mladý učiteľ učil rómske deti z vylúčených komunít. Neskôr sa presťahoval do Bratislavy, kde učil deti rodičov, ktorí peniaze majú a dokážu im platiť školné vo výberovej škole aj súkromné doučovania.
Výskumy ukazujú, že veľký objem úloh na základných školách prehlbuje nerovnosti medzi deťmi. Sivák hovorí, aké domáce úlohy dával deťom kedysi on a prečo to dnes robí inak.
Od septembra mení prácu, tentoraz bude zamestnancom strednej školy a bude učiť slovenský jazyk a občiansku náuku. Odišiel z prvého stupňa na základnej škole a učil na súkromnej základnej škole pre deti so všeobecným intelektovým nadaním.
Rozdiel medzi prvým stupňom a strednou školou je podľa neho v tom, že na prvom stupni učiteľ vychováva aj vzdeláva. Na strednej škole už nevychováva, tam iba vzdeláva. Pestuje a buduje v žiakovi zodpovednosť za to, čo robí.
Sivák vyrastal v Stropkove v nerómskej štvrti, kde bola jeho rodina jediná rómska. Je z trojčiat. Rodičia dostali mestský byt v Stropkove kvôli tomu, že sa im narodili trojčatá, a žijú tam 28 rokov.
Jeho otec je z rómskej osady, mama z rómskej kolónie od Vranova nad Topľou. Spoznali sa prostredníctvom dohodnutého manželstva. Mama pracovala v Slovenke vo Vranove nad Topľou ako krajčírka, dnes pracuje ako upratovačka na základnej škole. Otec pracoval na družstve a potom vážne ochorel, dnes je na invalidnom dôchodku.
Otec nedokončil základnú školu. Sivák to vysvetľuje tým, že nemal také podnety ako v bežných rodinách a musel veľmi rýchlo vstúpiť do dospelého života. Očakával, že Sivák nepôjde na vysokú školu, ale hneď do práce. Bol vo výchove veľmi prísny, často mu ako dieťaťu chýbalo detstvo a sloboda.
Ako dieťa čakal pri bankomate, keď prišli prídavky. Spomína, že keď prídavky prišli, bolo to 16 eur. Rómovia potom išli kupovať múku, cukor, olej. Keď ostali peniaze navyše, kúpili sa cigarety a alkohol.
Na Vianoce nedostávali nič. Večerali a chodili von robiť tradičné veci. Otec sa modlil po rómsky a počas Vianoc obvolal všetkých zosnulých. Neskôr, keď boli starší, chodili aj do rómskych osád a spievali „Narodil sa Kristus Pán“.
Raz dostal rádio, žlté, ktoré držal v ruke a večer počúval literárne večery pod paplónom. Vždy, keď videl bratranca, ktorý čakal, že niečo dostane, so súrodencami robili všetko pre to, aby im niečo priniesli.
Po letných prázdninách a po Vianociach bolo pre neho náročné počúvať, čo kto dostal alebo kde bol. Počas leta chodili na Ondavu, kde ako deti čistili veľký koberec. V aute mali zelenú Feliciu, štyri deti sa zmestili vzadu a jeden vždy išiel do kufra.
Ako dieťa bol korunovaný za učiteľa rodiny. Učil súrodencov čítať, písať a počítať. Vzťah so sestrou bol náročný, pretože ona mala predstavu o živote podľa otca. Neskôr sa inšpirovala a prišla za ním do Bratislavy, pracuje v Antolskej nemocnici ako zdravotná sestra.
Prihlásenie k homosexualite bolo pre neho náročné. Prežíval emočnú nestabilitu, chcel si ublížiť. Nasilu sa zaľúbil do školníkovej dcéry, chcel byť kňaz, aby dokázal, že nie je homosexuál. Mame to povedal, keď bol hospitalizovaný v nemocnici. Mama nevedela, čo znamená gej, tak jej povedal: „Mami, mám rád mužov.“ Mama to rešpektovala a povedala, že ho ľúbi takého, aký je. Otec to nevie, súrodenci áno.
Mama je dnes podľa neho ľudskoprávna aktivistka. Vníma ju ako ochrankyňu ľudských práv, všetkých ľudí z LGBT komunity aj rómskych žien. Jej komunikácia sa posunula na inú úroveň.
Téma smrti je pre Rómov najcitlivejšia. Veria, že zosnulí sa často zjavujú v snoch. Rómovia podľa neho neočakávajú dedičstvo po človeku, ktorý zomrie. Sivák sa vzdá svojho dedičstva, podielu na byte, a chce len, aby tam mohol dožiť, keď bude starý.
