Úspech dieťaťa z osady je rovnako hodnotný ako startup elitného študenta
Súčasná mládež bojuje s alarmujúco nízkou sebadôverou. Sčasti za to môže tlak sociálnych sietí plných dokonalých ilúzií, no veľký podiel viny nesie aj systém, v ktorom sa mladých na ich názor nikto nepýta.
„O študentoch sa dnes v školstve rozhoduje takmer výlučne bez nich,“ upozorňuje zakladateľka vzdelávacej organizácie DASATO Terézia Mihalovič Lukáčová. Svoje prvé iniciatívy začala budovať hneď po strednej škole a dnes so svojím tímom aktívne prepája mladých ľudí s praxou.
Stredoškoláci si vďaka ich programom skúšajú, aké je to navrhovať zelené stratégie pre kraje, vylepšovať bankové aplikácie či pomáhať v rómskych osadách. Získavajú tak stratenú istotu a namiesto zameriavania sa na zlé známky zisťujú, v čom sú prirodzene dobrí.
Výsledky PISA a priepasť medzi deťmi
Slovenskí stredoškoláci sú nad európskym priemerom v matematike, ale v čítaní s porozumením stále výrazne zaostávajú. Podľa Mihalovič Lukáčovej sa v prírodných vedách a matematike udržali na podobných číslach ako v poslednom meraní.
„Nemôžeme sa radovať z nášho relatívneho úspechu, pretože sme v zásade nestúpli, len ostatní klesli,“ hovorí. Za omnoho zdrvujúcejšiu považuje obrovskú priepasť medzi mladými zo socioekonomicky prosperujúceho prostredia a tými zo slabšieho. „V tomto sme jedna z najhorších krajín a nožnice sa roztvárajú ešte viac.“
Rozdiel je podľa nej cítiť najmä z hľadiska príležitostí. O tom, k akým príležitostiam sa mladý človek dostane, rozhoduje miesto, kde vyrastá, rodinné zázemie, škola, ktorú navštevuje, aj to, či má vo svojom okolí niekoho, kto ho podporí.
Školy strácajú motiváciu, reforma naráža na praxi
Podľa starších dát ministerstva školstva viac ako 80 percent stredoškolákov necíti, že to, čo sa v škole učia, reálne využijú v praxi. „Mladý človek trávi v škole obrovské množstvo času, no často netuší, ako nadobudnuté vedomosti uplatní,“ upozorňuje.
DASATO sa preto snaží byť prítomné priamo na školách. Organizácia zároveň pôsobí v Aliancii inovátorov vo vzdelávaní pod organizáciou Eduvalue, ktorá združuje takmer 150 organizácií vrátane DASATO.
Mihalovič Lukáčová strávila dva roky v Estónsku, kde študovala tamojší vzdelávací systém. „Keď som v Estónsku rozprávala o programoch, ktoré máme pre mladých na Slovensku, otvárali ústa, pretože oni takéto možnosti nemajú,“ hovorí.
Ako najlepšiu vidí kombináciu systémovej zmeny a mimoškolských programov. Pripomína stratégiu Vzdelané Slovensko 2035, ktorá je podľa nej kvalitná a obstojí aj v porovnaní s estónskymi dokumentmi. „Potrebujeme sa jej držať a napĺňať akčný plán. Práve tam to totiž zlyháva.“
Kurikulárna reforma už podľa nej beží plošne pre základné školy a začína sa písať reforma pre stredné školy. V praxi však vidí medzery. „Školy majú z reformy strach, pretože ministerstvo nevytvorilo dostatočnú implementačnú zložku na to, ako zmeny reálne zaviesť.“
Ako DASATO pomáha
Organizácia pracuje priamo s mladými ľuďmi a zároveň pomáha učiteľom a školám meniť spôsob, akým sa mladí učia. V študentskej časti má dva nosné programy.
Prvým je DASATO Academy, v ktorom mladý človek rozvíja primárne samého seba. Študentstvo v ňom realizuje projekty v spolupráci s neziskovým, verejným a súkromným sektorom, súčasťou sú pravidelné workshopy, mentoring a komunitné aktivity.
Druhým je DASATO Idea Lab, stredoškolský inkubátor, v ktorom si študenti a študentky vytvárajú vlastné projekty – či už ide o nápady so spoločenským dosahom, alebo o startupy.
V neziskovom sektore idú študenti napríklad na týždeň na Luník IX, kde učia deti v rómskych osadách. Vo verejnom sektore riešia výzvy samospráv, napríklad stratégiu pre Európske hlavné mesto kultúry Trenčín alebo stratégiu zelenej župy pre Trnavský samosprávny kraj. V súkromnom sektore sa podieľajú na vylepšovaní bankovej aplikácie alebo organizujú veľké vedecké podujatie pre konkrétnu spoločnosť.
„Snažíme sa docieliť, aby už na strednej škole zistili, čo ich napĺňa a aké sú ich silné stránky,“ uzatvára Mihalovič Lukáčová.
