Expert na terorizmus: Sabotérov si Rusko kupuje za pár eur
Sabotážnych útokov na zbrojovky aj dopravnú infraštruktúru v Európe pribúda. Nemecko nedávno pripísalo zodpovednosť za útok na letisku v Lipsku Rusku. Rusko medzitým vyhlasuje výnimočný stav pri hranici s Estónskom, v Petrohrade sa mobilizujú nemocnice a už aj Marine Le Penová kritizuje Kremeľ za snahy o destabilizáciu.
„V Európe majú takéto incidenty vyvolať pocit, že už s Ukrajinou nemôžeme spolupracovať, že to stojí nielen peniaze, ale aj našu bezpečnosť,“ vraví odborník na terorizmus z Medzinárodného centra pre boj proti terorizmu (ICCT) v Haagu a autor analýzy o ruských hybridných útokoch Kacper Rekawek.
Tajné služby si podľa neho dnes kupujú lacných osamelých vlkov na sabotáže, aby neboli spájaní s Ruskom, a incidenty treba nazývať terorizmom.
Za posledné dva mesiace sme videli podpaľačské útoky na zbrojárske továrne v Poľsku aj v Estónsku, prekazený útok na továreň na drony pri Prešove aj útok na letisko v Nemecku. Je to nová ruská stratégia?
Vôbec nie. Tieto udalosti sú starou značkou ruských bezpečnostných zložiek. Ak sa pozriete desaťročia dozadu, Rusko to robilo, robí a robiť bude. Niekedy tam boli prestávky – napríklad po tom, čo v Nemecku zavraždili ukrajinského nacionalistu Stepana Banderu. Vtedy si Sovieti povedali, že išlo o kontroverzný útok a trochu sa stiahli. No sabotáže zo sovietskej a potom ruskej strany tu vždy boli, často aj v 21. storočí. Klasickým príkladom boli prípady ako Litvinenko, Skripaľ či Vrbětice, alebo viacnásobná snaha zavraždiť bulharského obchodníka so zbraňami Emiliana Gebreva v rokoch 2014 a 2015.
Zmenila sa situácia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu?
Vojna sa mala skončiť za pár dní, no neskončila sa. Mám pocit, že všetky ruské zložky sa stretli a radili, ako Západ a Ukrajinu potrestať mimo plnoformátovej vojny. Dostali nápad: len pridáme v tom, čo už dávno vieme – máme skúsenosti s kinetickými operáciami po celom svete, je to naša značka, ľudia sa toho boja a budú vedieť, že sme direktívni a agresívni.
Lenže paralelne s týmto rozhodnutím, ktoré padlo niekedy na jar 2022, bolo zo západných krajín vykázaných približne 700 ľudí z ruských diplomatických a bezpečnostných zložiek. Vznikol preto otáznik, kto to bude robiť, keď tam už nemajú svojich ľudí. Mali síce nejaké štruktúry a kontakty, no nie je to špičkové komando. Preto padlo rozhodnutie urobiť to na úplne inej úrovni, na čo treba aj viac času. Táto ruská ofenzíva hybridných útokov – alebo skôr útokov z oblasti štátneho terorizmu – sa začala v roku 2024. Potrebovali čas. Preto si nevyhnutne nemyslím, že to súvisí so situáciou na ukrajinskom fronte, inak by s tým oveľa intenzívnejšie začali už na jeseň 2022, keď mala Ukrajina najväčšie úspechy, alebo na jar 2023, počas príprav na veľkú ofenzívu.
Nemáte pocit, že zintenzívnenie týchto operácií je aj reakciou na to, že Rusku sa na fronte až tak nedarí?
Nemyslím si to. Rusi to robili, aj keď sa im na fronte darilo. V lete sa hovorilo o tom, že Ukrajina postupuje, teraz prevláda pesimistický pohľad, že Rusko pripravuje nejakú formu útoku na územie NATO. Tie veci sa dejú paralelne – na jednej strane je vojna, na druhej robíme, čo môžeme, a ak to prináša úspech, dobre pre nás. Briti na to majú dobrý výraz „threat signaling“, teda signalizácia hrozby. Naznačujeme vám, že to môže byť oveľa horšie. Je zrejme len náhoda, no aj výsledok dobrej práce, že nedošlo k väčším incidentom. Je to aj tým, že to nerobia profesionáli. Výhoda pre Rusko je aj to, že vždy môžu povedať, že s tými útokmi nič nemajú.
Majú tieto sabotážne operácie za cieľ naozaj ochromiť dodávky zbraní na Ukrajinu?
Na začiatku tam tá ambícia bola. Fyzicky zastaviť pomoc Ukrajine by však bolo veľmi ťažké. Ak sa pozriete na Nemecko, Rusi sa nesnažili odstrániť len šéfa Rheinmetallu, ale sú podozrenia, že cielili aj na ľudí z menších firiem, ktorí vyrábajú drony alebo inú vojenskú techniku. Taký človek sa bude báť, pretože nemá peniaze na veľkú ochranku, a štát mu ju nebude dávať pri každej príležitosti. Je tam väčšia šanca zastrašiť ho.
