Balkán opäť prenasleduje temná politika
Polooficiálny pohreb odsúdeného vojnového zločinca Ratka Mladića, ktorého mnohí bosnianski Srbi stále uctievajú, v Belehrade oživil staré traumy a rozdúchal nacionalistické napätie. Diplomatické vzťahy medzi Srbskom a Bosnou sa zhoršujú, čo vyvoláva ďalšie pochybnosti o už aj tak takmer uviaznutom procese vstupu Srbska do Európskej únie.
Ešte horšie je, že kým Európa a Spojené štáty sa v minulosti v podpore krehkého politického procesu v Bosne zväčša zhodovali, dnes to už neplatí. Predchádzajúcim americkým prezidentom bolo možné vyčítať prílišnú ochotu zasahovať, administratíva Donalda Trumpa však neprejavuje o citlivé politické procesy v regióne vôbec nijaký záujem. Zaujíma ju výlučne presadzovanie úzko vymedzených ekonomických záujmov, čo v praxi znamená tolerovanie či dokonca podporu radikálnych srbských nacionalistov v Bosne.
Trumpova administratíva napríklad podporila plynovod, ktorý by mal spojiť chorvátske pobrežie so Sarajevom, hlavným mestom Bosny. Na prvý pohľad takýto projekt dáva zmysel, pretože by mohol zmierniť závislosť regiónu od ruského plynu. Keď však môžu byť zákazky podozrivým spôsobom pridelené dovtedy neznámej spoločnosti, ktorej vedenie má „osobné väzby na Donalda Trumpa“, začínajú blikať výstražné svetlá.
Blikajú aj na politickom fronte. V Bosne budú v októbri voľby a v závislosti od ich výsledku by sa radikálne srbské sily mohli spojiť s radikálnymi Chorvátmi a pokúsiť sa zmeniť spôsob spravovania krajiny. Na takýto krok je ideálny čas, pretože Spojené štáty by nad ním prižmúrili oči. Ak by však uspel, bosniacka (moslimská) komunita by sa nevyhnutne cítila ohrozená. Zvýšilo by to riziko zásadnej destabilizácie krajiny.
V októbri budú voľby aj v Srbsku. Po rokoch masových študentských protestov čelí vláda koalícii opozičných strán, ktoré sa zjednotili pod jednou hlavičkou. Keďže výsledok je stále veľmi neistý, možno si ľahko predstaviť, že populistický režim prezidenta Aleksandra Vučića jednoducho vyhlási svoje víťazstvo a vyvolá tak ďalšiu nestabilitu.
Situácia v Kosove nie je o nič pokojnejšia. Rokovania o zmierení medzi Srbskom a Kosovom uviazli a miestne úrady v rozdelenom meste Mitrovica stále nedostali zodpovednosť za most, ktorý spája srbskú a albánsku časť mesta, pre obavy z toho, čo by mohlo nasledovať.
V širšom pohľade sa politický systém krajiny ocitol v patovej situácii a hnev vyvolaný nedávnym odsúdením Hashima Thaçiho Kosovskými špecializovanými komorami ešte viac odcudzil krajinu jej niekdajším medzinárodným partnerom. Thaçi bol bývalým vojenským veliteľom a v rokoch 2016 až 2020 pôsobil ako prezident Kosova.
Ani jeden z týchto vývojov by sám osebe nemusel viesť k destabilizácii. Spoločne však vytvárajú riziko, že nacionalistické nálady dosiahnu kritickú masu. Ústrednou myšlienkou mierových procesov spred štvrťstoročia bolo, že kombinácia rokovaní o vstupe do Európskej únie a zmierenia, ktorému mali napomôcť rôzne medzinárodné tribunály, postupne prinesie regiónu stabilitu a spoluprácu. Táto nádej sa však nenaplnila.
S výnimkou Čiernej Hory a možno Albánska sa integrácia do Únie zastavila a stratila veľkú časť svojej motivačnej sily. Rovnakým sklamaním je, že konania vedené medzinárodnými tribunálmi v Haagu sa tak groteskne naťahovali, že už nemajú prakticky nijakú šancu prispieť k zmiereniu. Možno dokonca situáciu zhoršujú.
Maličká Čierna Hora je stále na sľubnej ceste, no vôbec nie je isté, či by jej snaha o vstup do Únie dokázala prežiť nový vír regionálnych nepokojov. Ak má Srbsko záujem destabilizovať svojho suseda, môže to ľahko urobiť.
Na rastúce napätie neexistujú jednoduché riešenia. Každá krajina má svoje vlastné politické procesy, riziko vzájomne sa posilňujúcich dôsledkov presahujúcich hranice je však vysoké. Keďže Spojené štáty sa sústreďujú výlučne na súkromné ekonomické záujmy a pozornosť Únie odvádza ruská agresia a nepredvídateľnosť USA, vyhliadky na súdržnú medzinárodnú politiku, ktorá by obnovila stabilitu, podporila zmierenie a pomohla integrácii, sú pochmúrne.
Neznamená to, že smerujeme k ďalšiemu kolu balkánskych vojen. Aj obmedzené ozbrojené zrážky by však mohli stačiť na to, aby celý región nasmerovali na neistejšiu a nebezpečnejšiu cestu. Politickí lídri, najmä v Európe, musia tieto varovné signály brať vážne. Balkán v minulom storočí dvakrát priniesol Európe veľké vojny a aj v tomto storočí by mohol ľahko vyvolať nestabilitu.
