Zákaz mobilov nestačí. Deti potrebujú knihy, ktoré ich budú naozaj baviť
Slovenské deti v čítaní s porozumením opäť klesli a viac ako tretina 15-ročných sa ocitla v rizikovej skupine. Viktóriu Marcinovú z občianskeho združenia Krajina čitateľov to neprekvapilo. V praxi dlhodobo vidí, že polovica základných škôl u nás nemá školskú knižnicu a vyše 40 percent štvrtákov vyrastá v domácnostiach, kde nie je ani 25 kníh.
Namiesto systémovej investície do kníh tak štát necháva bremeno na vyčerpaných učiteľoch, ktorí často zápasia s nezrozumiteľnými metodikami a algoritmami sociálnych sietí.
Výsledky PISA 2025 ukazujú, že výkon slovenských žiakov v čítaní s porozumením stagnuje pod priemerom OECD a oproti roku 2018 sme klesli o 10 bodov. Prekvapili vás tieto čísla?
Ten prepad je tu neustály. Takmer dve desaťročia nám výsledky v čítaní klesajú. To, na čo sa pozeráme my, je jeden z hlavných predpokladov rozvoja čitateľských zručností – fyzická dostupnosť kníh. Teda to, či dieťa vyrastá s knihami odmalička.
Keď dlhodobo sledujeme dostupnosť kníh, vidíme, že počet kníh v domácnostiach stagnuje. Dokonca klesá aj počet školských knižníc a počet kníh v nich. Keď sa Slovensko prvýkrát zapojilo do testovania PISA v roku 2003, už vtedy počet kníh v domácnostiach klesal. A to ešte nebolo obdobie telefónov.
Nemohli by s dostupnosťou pomôcť knižnice?
S miestnymi knižnicami je veľký problém. Mnohé svoje knihy vôbec neobnovujú. Knižnice by mali podliehať medzinárodným odporúčaniam a ich fond by sa mal pravidelne obnovovať. Minulý rok 57 percent zriaďovateľov škôl so školskými knižnicami nevyhradilo na obnovu knižničného fondu žiadne peniaze.
Keď sa pozrieme do zahraničia, prvá vec, ktorú robia, sú investície do miestnych knižníc, škôl a školských knižníc. Nehovoím o investíciách do učebníc, ale do normálnej voľnočasovej literatúry.
Kedy nastane zlom, keď deti strácajú prirodzený záujem o knihu?
Najväčšia zmena sa deje po nástupe na základnú školu. Z veľmi voľného vzťahu k čítaniu sa postupne stáva nástroj hodnotenia a výkonu. Prvý veľký prepad v obľúbenosti čítania nastáva medzi ôsmym a deviatym rokom života. Na Slovensku je to približne obdobie tretieho ročníka základnej školy.
Vtedy sa predpokladá, že dieťa už zvládlo základy čítania a náročnosť textov v učebniciach sa začína výrazne zvyšovať. Ak dieťa nemá dobre zvládnuté základy čítania, odrazu je preň čítanie oveľa ťažšie a prirodzene sa mu začína vyhýbať.
Aký vplyv má na čítanie rodina?
Obrovský rozdiel robí to, či dieťa prichádza z knižného prostredia. Ak sa s knihami stretáva takmer od narodenia, má to veľký vplyv na rozvoj slovnej zásoby a jazyka. Rozdiel v slovnej zásobe medzi deťmi, ktoré boli vystavené bohatému knižnému prostrediu, a tými, ktoré neboli, sa môže rátať na roky.
V slovenských rodinách však knihy často nie sú alebo ich je málo, 41 percent slovenských štvrtákov vyrastá v domácnosti, kde je do 25 kníh. Pre mnohých ľudí sú knihy drahé, a preto niektoré európske krajiny vytvárajú programy, vďaka ktorým sa knihy dostávajú do domácností už od narodenia.
Na Slovensku máme v rizikovej skupine viac ako tretinu 15-ročných žiakov, pričom v učebných odboroch bez maturity je to 78,1 % a na základných školách 45,5 %. Cielite vaše projekty prioritne na tie najzraniteľnejšie školy?
Každá škola, resp. konkrétni učitelia, ktorí sa prihlásia o triednu knižnicu, sa potrebujú rozhodnúť, či sa chcú do nášho programu zapojiť. Nie je to tak, že my zadarmo robíme knižnice po Slovensku a sami si vyberáme, kam ich umiestnime.
