Nový Kongres Európy musí prekročiť politické tabu
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie pripomenula Kongres Európy z roku 1948, na ktorom sa politickí lídri, intelektuáli a predstavitelia občianskej spoločnosti zišli, aby diskutovali o mierovej budúcnosti kontinentu zdevastovaného vojnou.
Podľa tohto vzoru chce na budúci rok zvolať nový Kongres Európy pri príležitosti 70. výročia Rímskych zmlúv, ktorými vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo, predchodca dnešnej Európskej únie.
Myšlienka zhromaždiť najbrilantnejšie mozgy Európy, aby vytvorili víziu inšpirujúcu novú generáciu, stojí za pokus. Európa však nepotrebuje ďalšiu veľkolepú víziu, ale konkrétny plán, ako zvládnuť éru zásadných otrasov.
Nepotrebujeme ďalšiu víziu
Vrátila sa vojna a mocenská politika, ekonomická vzájomná závislosť sa čoraz častejšie využíva ako zbraň, multilateralizmus je pod tlakom a technologické inovácie menia ekonomiky a spoločnosti. Liberálna demokracia a európska integrácia čelia tlaku neliberálnych síl a rozširovanie Únie je čoraz zložitejšie a naliehavejšie.
Európski myslitelia už vypracovali množstvo analýz a správ o budúcnosti Európy. Európska únia a jej členské štáty však majú dlhodobý problém uskutočniť konkrétne reformy. Hlavným cieľom Kongresu by preto malo byť vypracovať realistické a uskutočniteľné návrhy. Bez politickej schopnosti uskutočňovať rozhodnutia zostane iba pri predstavách.
Kongres musí vysvetliť nielen to, čím by sa Európa mala stať, ale aj to, ako ju urobiť prispôsobivejšou a odolnejšou voči krízam. Znamená to zaoberať sa otázkami, ktorým sa Európania dlho vyhýbajú: aký politický rámec potrebujeme na obranu svojich záujmov v neistom prostredí, ako ďaleko má zájsť európska integrácia, ako má väčšia a rozmanitejšia Únia prijímať rozhodnutia a financovať spoločné priority, ako posilniť demokratickú legitimitu a čo sa stane, keď sa nie všetci budú chcieť uberať rovnakým smerom.
Ak má Kongres odpovedať na tieto otázky, mal by pomenovať strategické rozhodnutia formujúce európsku spoluprácu a vysvetliť, ako sa jeho odporúčania prenesú do praxe.
Prekračovať červené čiary
Prvou prioritou by mal byť široký mandát Kongresu: pomenovať strategické možnosti, vypracovať návrhy a ukázať, ako uskutočniť ambiciózne reformy. Účastníci by mali mať slobodu uvažovať aj za hranicami existujúcich politických červených čiar a neobmedzovať sa vopred úvahami o tom, čo vlády prijmú.
Po druhé, Kongres potrebuje silné a nezávislé vedenie. Celý proces by mala viesť významná európska osobnosť s politickou autoritou, intelektuálnou nezávislosťou a hlbokým porozumením európskej integrácii. Mala by stáť na čele malej nezávislej skupiny múdrych, ktorá by pripravila pôdu pre rokovania Kongresu, otvorene zhodnotila stav Európy a meniace sa geopolitické prostredie, pomenovala základné otázky a pripravila strategické možnosti spolu s konkrétnymi návrhmi.
Po tretie, účasť na Kongrese sa musí rozšíriť za hranice obvyklých kruhov. Mladí ľudia a občianske organizácie by mali dostať výraznejší hlas a Kongres by mal nadviazať na prácu Konferencie o budúcnosti Európy. Mal by tiež zapojiť účastníkov z krajín usilujúcich sa o členstvo.
Prehodnotiť dnešné usporiadanie
Kongres by mal byť oddaný európskej integrácii a liberálnodemokratickým hodnotám Únie, no zároveň otvorený prehodnoteniu jej dnešného usporiadania. Skupina múdrych aj Kongres musia byť pripravené spochybniť existujúce mechanizmy a pomenovať oblasti potrebných zásadných štrukturálnych zmien. Byť dnes proeurópsky znamená byť pripravený reformovať Európu, keď si to okolnosti vyžadujú.
Kongres by mal rozšíriť hranice možného: spochybňovať tabu, odhaľovať nedostatky, rozpracovať strategické možnosti a predkladať konkrétne reformné návrhy. Zároveň sa musí vyhnúť osudu predchádzajúcich európskych pokusov o hľadanie odpovedí na otázku vlastnej budúcnosti. Musí priniesť nielen nové myšlienky, ale aj dôveryhodnú cestu od odporúčaní k politickým rozhodnutiam a ich uskutočneniu. Práve dôraz na tento posledný krok bol jedným z dôvodov úspechu pôvodného Kongresu Európy, ktorého myšlienky sa stali základom budovania reálnych inštitúcií.
Európa nepotrebuje ďalšiu správu, ktorá skončí v zásuvke. Potrebuje politickú odvahu nanovo premyslieť fungovanie európskej spolupráce a politickú vôľu preniesť tieto úvahy do konkrétnych rozhodnutí. Ak to proeurópske sily myslia s obnovou európskeho projektu vážne, nový Kongres musí byť od začiatku koncipovaný tak, aby sa jeho odporúčania napokon aj uskutočnili.
