Keď viera začne myslieť
Na Národnom pochode za život, ktorý sa konal v nedeľu 20. septembra 2026 v Bratislave pod záštitou Konferencie biskupov Slovenska, sa podľa odhadov zišlo približne 30 000 účastníkov. Biskupi boli prítomní v sprievode aj na pódiu.
Z hľadiska vývoja a súdržnosti spoločnosti je pozoruhodné, aký vplyv má táto skupina s konfesionálne limitovanými názormi, ktoré protirečia súčasnému vedeckému konsenzu, na legislatívu a ako zručne využíva demokraciu na presadzovanie náboženského populizmu. Lekciu z tejto zručnosti dostalo Slovensko pri schválení novelizácie Ústavy „o dvoch pohlaviach“ a veciach s nimi súvisiacich.
Zároveň je potrebné povedať, že ide o výsledok efektívnej indoktrinácie. Organizátori a hovorcovia majú oficiálne učenie rímskokatolíckej cirkvi tak internalizované, že ho považujú za svoje presvedčenie a pohŕdajú svedomím ľudí, ktorí ho nemajú formované katolíckym katechizmom, prípadne majú na tému iný názor alebo inú kresťanskú prax a na pochode neboli.
Vysvetliť im, že sú obeťami čiernobieleho cirkevného učenia, nie je celkom možné. Je to hlboko v ich podvedomí a presvedčení. Odborníkov z radov lekárov, genetikov, psychológov či sociológov budú rešpektovať len vtedy, ak im budú potvrdzovať to, o čom sú presvedčení oni sami.
Aj veriaci môžu myslieť kriticky
Treba sa však vecne obrátiť na ten zvyšok všeobecnej katolíckej populácie, ktorá na Pochode za život nebola a ani tam nechcela ísť a cíti, že to nie je celkom tak, ako to hovorí biskupská konferencia, ktorá nad akciou prevzala záštitu. Pri utajovaní zneužívania mladistvých klerikmi sa na námestia nehrnuli ani biskupi, ani Aliancia za rodinu.
Je to stále vysoké percento ľudí, ktorí s učením cirkví, ktorých sú členmi, nesúhlasia. Je ich viac ako polovica. Je potrebné ich aj verejne obsahovo podporiť, otvoriť im dvere a dať im priestor slobodne hovoriť, dýchať a žiť. Napríklad tak, že o kresťanstve sa bude hovoriť aj s tými členmi cirkví, ktorí s ich učením nevedia bezvýhradne súhlasiť, no napriek tomu sa cítia veriacimi.
