Čo má svetová ekonomika spoločné s katastrofou Challengera
Stlačíte spúšť a zbraň nevystrelí – takže musí byť bezpečné stlačiť ju znova?
Nie je práve upokojujúce, keď popredný ekonóm nájde paralelu medzi dnešnou svetovou ekonomikou a katastrofou raketoplánu Challenger.
Peter Orszag, ktorý za prezidenta Baracka Obamu riadil americký rozpočet a dnes je generálnym riaditeľom investičnej banky Lazard, tento týždeň v prejave na London School of Economics túto paralelu vykreslil veľmi presvedčivo. Aby bolo jasné, netvrdí, že svet nevyhnutne smeruje k rovnako tragickému a katastrofálnemu osudu ako raketoplán. Ponaučenie je však až priliš zrejmé.
Richard Feynman, Challenger a O-krúžok
Podstatu problému opísal nositeľ Nobelovej ceny za fyziku Richard Feynman vo svojom príspevku k oficiálnej správe o tom, prečo raketoplán v januári 1986 vybuchol minútu po štarte a zahynulo všetkých sedem členov posádky.
Challenger bol mimoriadnym technickým dielom s množstvom dôležitých súčiastok. Problém spočíval v tom, že všetky boli od seba navzájom závislé. Ukázalo sa, že Challenger odsúdil na zánik O-krúžok – jednoduché kruhové gumové tesnenie, ktoré technici a inštalatéri používajú na zabránenie úniku kvapalín či plynov. Na odhalenie problému by nemal byť potrebný nositeľ Nobelovej ceny, no Feynman pri svojej slávnej demonštrácii vzal kúsok O-krúžku z modelu raketoplánu, ponoril ho do studenej vody a ukázal, že pri nízkej teplote stuhne natoľko, že už nedokáže spoľahlivo plniť svoju funkciu.
V to nezvyčajne chladné floridské ráno sa teplota pred štartom raketoplánu sotva vyšplhala nad bod mrazu. Štart napriek očividne zvýšenému riziku neodložili a O-krúžok v priebehu niekoľkých sekúnd zlyhal.
Feynman vo svojom poslednom významnom príspevku do verejnej diskusie pred smrťou na rakovinu v roku 1988 podrobil ostrej kritike zmätené uvažovanie amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) o riziku a pravdepodobnosti, ktoré umožnilo, aby sa niečo také stalo. Zistil, že mnohí technici sa obávali, čo sa môže stať s O-krúžkami pri nízkych teplotách, vedenie NASA však získavalo čoraz väčšiu sebadôveru z toho, že sa dovtedy vždy podarilo vyhnúť veľkej nehode. Manažéri Feynmanovi tvrdili, že pravdepodobnosť katastrofickej nehody raketoplánu je jedna ku 100-tisíc. Keď rovnakú otázku položil technikom, odpovedali: jedna k 200.
„NASA si vypestovala zvláštny spôsob uvažovania,“ písal potom Feynman. „Ak jedno z tesnení trochu prepúšťa a let sa napriek tomu skončí úspešne, problém zrejme nie je až taký vážny. Skúste takto hrať ruskú ruletu: stlačíte spúšť a zbraň nevystrelí, takže musí byť bezpečné stlačiť ju znova.“
Ekonomika O-krúžku
Orszag tento týždeň diagnostikoval „ekonomiku O-krúžku“. S postupujúcou globalizáciou sa svetový obchod stával čoraz zložitejším a zároveň čoraz zraniteľnejším voči zlyhaniu jediného kritického miesta.
V súčasnom ekonomickom uvažovaní našiel rovnakú chybu, akú Feynman objavil v NASA. Výsledok zložitého procesu, upozorňuje, nie je súčtom kvality jeho jednotlivých etáp či súčastí, ale ich súčinom: „Jediný slabý článok môže znížiť hodnotu všetkého ostatného takmer na nulu.“
Aj malé rozdiely v spoľahlivosti sa násobia. Firma alebo vláda s najlepšími vstupmi môže v dôsledku jediného slabého článku stratiť najviac. A problémom sa stáva samotná zložitosť: „S rastúcim počtom etáp rastie aj pravdepodobnosť, že aspoň jedna z nich zlyhá.“ Z toho vyplýva, že čím sú dodávateľské reťazce dlhšie, ako to bolo v ére globalizácie, tým sú nevyhnutne krehkejšie.
