Aký David Bowie? Na zabudnutých nahrávkach je Davie Jones
Hudobný historik a archivár Alec Palao si pred desiatimi rokmi prezeral zbierku starých platní. Na niektorých boli ceruzkou napísané poznámky, medzi nimi aj meno Davie Jones. Až neskôr si uvedomil, že objavil hudobný poklad – rodné meno Davida Bowieho, pod ktorým tvoril predtým, než sa v roku 1969 presadil pesničkou Space Oddity.
Päť piesní z roku 1965 sa dočkalo vydania. Bowieho ukazujú ako úplne iný typ umelca, než ho spoznal celý svet. „Sú to piesne, ktoré v skutočnosti neznejú ako David, ale je to on, snažil sa nájsť svoj hlas. Experimentoval,“ povedala pre BBC speváčka Dana Gillespie, ktorá s ním kedysi spolupracovala.
Na nahrávke nie je Bowie taký, ako ho všetci poznajú. Vtedy sa ešte obliekal do elegantných oblekov, mal upravený účes a hral priamočiary, bluesom ovplyvnený a miestami jemne psychedelický pop-rock, typický pre Londýn polovice 60. rokov.
„Pravdepodobne ide o najbezprostrednejšie a najúprimnejšie nahrávky, aké od tohto človeka niekedy budete počuť,“ povedal Palao. Pesničky spolu s ďalšími piatimi nevydanými nahrávkami, demami a remastrovanými piesňami tvoria nový posmrtný album The Shel Talmy Recordings.
Shel Talmy bol producentom všetkých nahrávok na albume. Práve v jeho zbierke Palao narazil na platňu s pesničkami. Talmy bol významný americký producent pôsobiaci v Londýne, preslávil sa produkciou raných hitov The Kinks a The Who. S mladým Bowiem, vtedy ešte Daviem Jonesom, sa stretol v roku 1964 a podpísal s ním a kapelou Manish Boys zmluvu.
„Je to fascinujúce okno do Londýna roku 1965 a do možností, ktoré vtedy ponúkal,“ povedal Palao. Začiatkom 60. rokov bol Bowie ešte tínedžerom, vystupoval v londýnskych kluboch pod svojím rodným menom a mnohé skladby z toho obdobia sú málo známe alebo sa stratili.
Od Palaovho objavu ubehlo desať rokov, a trvalo dlho, kým sa nahrávky dostali na trh. Výsledkom je album, ktorý Palao označuje za „absolútne čistý rokenrol“. „Ak hľadáte náznaky toho, čím sa mal stať, možno ich tam nájdete menej,“ povedal. „Ale z objektívneho hľadiska si myslím, že je to dôležitý materiál.“
V tejto fáze kariéry Bowie používal meno Davie alebo Davy Jones. V roku 1966 si ho zmenil na David Bowie, aby sa vyhol zámene s Davym Jonesom zo skupiny Monkees. Dve skladby produkované Talmym, I Pity the Fool a You’ve Got a Habit of Leaving, vyšli ako single.
„Myslel som si, že to určite dokáže,“ povedal podľa The Guardian Talmy v roku 2017. „Jediná smola bola, že on a ja sme boli asi o šesť rokov pred tým, čo trh chcel.“
Kritici sa zhodujú, že The Shel Talmy Recordings nie sú objaveným majstrovským dielom, ale zaujímavým dokumentom o tom, ako sa z mladého londýnskeho hudobníka postupne zrodil David Bowie. Album rozbíja predstavu, že Bowie bol od začiatku geniálnym hudobným chameleónom.
„Ako dokument o britskom rocku v období premeny je to v poriadku,“ napísal pre The Guardian Alexis Petridis. „Najzaujímavejšia z demoverzií je I Live in Dreams, ktorá by sa po troche obrúsenia a vyleštenia možno mohla objaviť na Bowieho eponymnom albume z roku 1969,“ konštatoval Petridis.
Pre hudobný priemysel je aj po smrti David Bowie veľkým biznisom. Hneď po jeho smrti sa jeho najväčšie single a albumy vrátili do hitparád. Vlani v septembri otvorilo londýnske múzeum V&A výstavu spevákovho rozsiahleho archívu.
Pozostalí po Bowiem v roku 2022 predali globálne vydavateľské práva na jeho kompletný katalóg spoločnosti Warner Chappell Music. Hodnota obchodu bola minimálne 250 miliónov dolárov.
