Umelá inteligencia by mohla zvýšiť produktivitu v EÚ
Umelá inteligencia (AI) by mohla v priebehu piatich rokov zvýšiť produktivitu v Európe približne o jedno percento, tvrdí Medzinárodný menový fond (MMF). Zároveň však varuje, že prehĺbi nerovnosť, zvýši tlak na elektrické siete a posilní závislosť od zahraničných technológií, ak vlády neprehĺbia ekonomickú integráciu.
Podkladový materiál MMF pripravený pre neformálne stretnutie ministrov financií Európskej únie (EÚ) v Dubline 18. a 19. septembra uvádza, že prínosy a náklady spojené s umelou inteligenciou budú pravdepodobne nerovnomerne rozdelené medzi jednotlivé krajiny, regióny a pracovníkov.
Podľa materiálu by dokončenie jednotného trhu pomohlo rozšíriť využívanie umelej inteligencie a jej prínosy rovnomernejšie medzi všetky členské krajiny EÚ.
Materiál poukazuje na podobné obavy, aké vyjadrili bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi a Európska komisia (EK), podľa ktorých fragmentované kapitálové, pracovné a energetické trhy v Európe brzdia investície a inovácie.
MMF odhaduje, že približne 60 percent pracovníkov vo vyspelých európskych ekonomikách pracuje v povolaniach, ktoré výrazne ovplyvňuje umelá inteligencia.
Zatiaľ čo niektorí by vďaka AI nástrojom mohli zvýšiť svoju produktivitu, iným hrozí strata pracovného miesta v dôsledku automatizácie rutinných úloh, najmä v povolaniach, v ktorých je pravdepodobnejšie, že umelá inteligencia ľudskú prácu nahradí než doplní.
Podľa štúdie dátové centrá v Európe už v súčasnosti spotrebúvajú približne tri percentá elektrickej energie na kontinente a s rozširovaním využívania AI sa tento dopyt prudko zvýši. Medzi najviac exponované oblasti patria významné technologické centrá ako Frankfurt nad Mohanom, Londýn, Amsterdam, Paríž a Dublin, kde koncentrácia dátových centier už teraz vytvára tlak na miestne elektrické siete. EÚ by preto podľa MMF mala investovať do cezhraničnej infraštruktúry elektrických sietí a prehĺbiť integráciu európskeho energetického trhu.
MMF takisto upozorňuje, že Európe hrozí vznik ďalšej strategickej závislosti, keďže vo vývoji modelov umelej inteligencie dominujú USA a Čína. Európa bude podľa štúdie potrebovať značné investície do budovania vlastného AI odvetvia, aby sa nestala závislou od zahraničných technológií.
Prínosy umelej inteligencie budú podľa materiálu pravdepodobne nerovnomerne rozdelené aj medzi jednotlivými krajinami EÚ a v rámci nich. Očakáva sa, že vyspelejšie ekonomiky budú profitovať viac, pretože sú na túto technológiu lepšie pripravené.
