Osnovy v školách pretláčajú do popredia formatívne hodnotenie. Známky ale nezmiznú
Cieľom je napredovanie žiaka, a nie iba vyjadrenie výsledku jeho výkonu.
BRATISLAVA. Kurikulárna reforma zo škôl neodstraňuje známky úplne, do popredia sa však dostáva formatívne hodnotenie. Uviedla to riaditeľka krajského pracoviska Národného inštitútu vzdelávania a mládeže (NIVaM) v Košiciach Slávka Ropeková.
Ako ozrejmila, reforma hodnotenie žiakov nemení tým, že by zo škôl úplne odstránila známky. Klasifikáciu, slovné hodnotenie alebo ich kombináciu môžu školy používať aj naďalej, no zásadná zmena spočíva v tom, že do popredia sa dostáva hodnotenie, ktorého cieľom je podpora učenia a napredovania žiaka, a nie iba vyjadrenie výsledku jeho výkonu.
„Výraznejší priestor preto získava formatívne hodnotenie, ktoré sprevádza žiaka počas celého procesu učenia. Jeho podstatou je poskytovanie priebežnej a konkrétnej spätnej väzby, vďaka ktorej žiak lepšie rozumie tomu, čo sa mu darí, na čom potrebuje pracovať a aké kroky mu pomôžu napredovať. Nejde teda o hodnotenie na konci, ale o hodnotenie pre učenie,“ vraví Ropeková.
Ako vysvetlila, formatívne hodnotenie môže mať rôzne podoby, napríklad môže ísť o individuálnu spätnú väzbu učiteľa, slovné komentáre k práci žiaka, priebežné rozhovory o pokroku, portfóliá žiackych prác, sebahodnotenie, rovesnícke hodnotenie, hodnotiace rubriky, reflektívne denníky či prácu s individuálnymi cieľmi žiaka. „Dôležité je, že žiak dostáva informáciu nielen o tom, aký výsledok dosiahol, ale aj o tom, ako sa k nemu dopracoval a čo môže urobiť pre svoj ďalší rozvoj,“ dodala Ropeková.
Veľký význam podľa jej slov získavajú aj sebahodnotenie a reflexia. Žiaci sa postupne učia premýšľať nad vlastným učením, pomenúvať svoje silné stránky či identifikovať oblasti na zlepšenie a stanovovať si ďalšie ciele. Ropeková zdôraznila, že zručnosti sú pre deti dôležité nielen počas školskej dochádzky, ale aj pre ich celoživotné vzdelávanie a osobný rozvoj.
„Zo skúseností škôl, ktoré sa do reformy zapojili medzi prvými, vieme, že mnohí učitelia vnímajú tento prístup veľmi pozitívne. Hodnotenie sa stáva prirodzenou súčasťou vyučovania a nie iba záverečným verdiktom. Mnohé školy preto častejšie využívajú slovné hodnotenie, pretože je adresnejšie, neporovnáva žiakov medzi sebou a poskytuje omnoho podrobnejšiu informáciu o ich pokroku. Je prínosné nielen pre samotného žiaka, ale aj pre rodiča, ktorý získava komplexnejší obraz o tom, ako sa jeho dieťa rozvíja,“ uviedla.
Ropeková však poznamenala, že časť rodičov je stále zvyknutá vnímať známku ako najjednoduchší ukazovateľ školského úspechu. V tomto smere zdôraznila potrebu otvorenej a pravidelnej komunikácie školy s rodinou, rodičia podľa nej dokážu omnoho lepšie prijať a podporiť slovné hodnotenie, ak rozumejú jeho princípom a vidia jeho prínosy pre svoje dieťa.
„Osobne som presvedčená, že kvalitné hodnotenie by malo žiaka motivovať, povzbudzovať a ukazovať mu cestu k zlepšovaniu, nie vyvolávať strach z chyby alebo obavu zo zlyhania. Ak žiak rozumie svojmu pokroku, vie, kam smeruje a prečo sa učí, potom hodnotenie plní svoju najdôležitejšiu úlohu – stáva sa nástrojom učenia, rozvoja a budovania vnútornej motivácie,“ uzavrela.
