Entomológ Purkart: Na Kysuciach dnes žijú modlivky. Ešte nedávno by sme sa tomu smiali
Otepľovanie niektorým druhom hmyzu prospieva, iné sú na pokraji vyhynutia. Už za života našej generácie môžu z Tatier zmiznúť niektoré vzácne druhy čmeľov a budúci rok môžu mať včelári pre suchý rok menej medu. Výrazné otepľovanie mení podmienky, v ktorých opeľovače žijú, a zatiaľ čo niektoré druhy postupne ubúdajú, iným sa darí prenikať do nových oblastí.
O hmyz sa entomológ Adrián Purkart zaujímal už od piatich rokov, keď choval mravce v zaváraninových pohároch. „Veľmi intenzívne si pamätám, aké druhy mravcov žili u nás na sídlisku aj v okolí. A dnes tam už nie sú,“ hovorí v rozhovore pre SME aj o tom, ako sa za jeho života menia populácie hmyzu.
Adrián Purkart je vedecký pracovník na Katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, kde sa venuje najmä výskumu mravcov a ekológii hmyzu.
Už to bude desať rokov, odkedy ekológovia a vedci začali rozprávať v médiách o genocíde hmyzu. Ako sme na tom teraz?
V našej prírode to zatiaľ nie je až také tragické ako v západných krajinách. Ale určite to netreba brať na ľahkú váhu. Bežný človek si to nemusí všimnúť, ale v dlhodobom trende populácie klesajú. Často omieľaný príklad, ako si to ľudia môžu všimnúť, je na čelnom skle. Pamätám si ešte ako dieťa, že stačilo prejsť z Bratislavy do Pezinka a celé auto bolo špinavé od hmyzu.
Uskutočnili sa viaceré štúdie o tom, že na Slovensku ubúda hmyz, no je stále nahrádzaný prílevom teplomilnejších druhov z južnej Európy. Čiže hmyzu je podobne veľa ako v minulosti, ale výrazne sa mení druhová skladba. Chladnomilné druhy ustupujú na sever do vyšších nadmorských výšok a do tých južných častí Slovenska prenikajú druhy, ktoré poznáme možno z Chorvátska.
Ktoré druhy u nás miznú najvýraznejšie a prečo?
Viaceré druhy čmeľov ustupujú z našej prírody, niektoré už aj úplne vymizli. Ale nedá sa povedať, že je to iba pre zmenu klímy. Súvisí to s celkovým pretvorením krajinnej štruktúry. Ešte na začiatku 20. storočia malo Slovensko veľa malých polí striedaných s pasienkovými lesmi, s pastvinami, obrábalo sa bez mechanických strojov. Veľký problém spôsobila hlavne kolektivizácia, sceľovanie polí a napravovanie riek.
Snažili sme sa tú krajinu upraviť podľa pravítka, no najcennejšie miesta v prírode sú práve tie prechodné spoločenstvá, napríklad na rozmedzí lúky a lesa. Hovorí sa tomu ekotón, kde sú rôzne vlhkostné, svetelné aj teplotné stanovištia. Živočíchy sa viažu na rôzne mikrohabitaty.
Zároveň v 60. a 70. rokoch došlo k vysušovaniu krajiny a po roku 2000 sa začalo výraznejšie otepľovať. V rýchlosti zmeny živočíchy nenachádzajú refúgiá – chladnejšie, zatienené či vlhšie miesta, kde by sa mohli ukryť. Môže za to primárne zmena rastlinných spoločenstiev, ktorými sa hmyz živí, rozšírenie invazívnych rastlín, no a nepomáhajú ani chemické postreky.
Prečo sú práve čmele také citlivé na zmeny v krajine a klíme?
Ak sa vegetačné zóny v Tatrách kvôli otepľovaniu posunú, dajme tomu o tristo výškových metrov, tak sa plocha vysokohorského prostredia zmenší. Niektoré sa prepadávajú až na tretinu oproti svojmu pôvodnému stavu. Ak to bude pokračovať ďalej, druhy alpínskeho pásma nebudú mať kam ustupovať.
Čmeľ pyrenejský je vzácny druh, ktorý žije v Alpách aj v Tatrách a hrozí mu vyhynutie. Nemôže si povedať, že sa sťahuje do Álp, keď mu v Tatrách zmizne jeho biotop, lebo tak ďaleko jednoducho nepreletí.
Myslím si, že práve tieto čmele zmiznú z našej prírody ešte za života našej generácie, možno za generácie našich detí. Nebudeme tomu vedieť zabrániť.
Vidíme túto jeseň nejaké anomálie v hmyzích spoločenstvách v dôsledku suchého a horúceho leta?
Áno, aktuálne vykonávam výskum na západnom aj strednom Slovensku. Ešte nemám spracovaný a vyhodnotený materiál, ale už na prvý pohľad viem, že mám zhruba tretinové počty jedincov v odchytových pasciach.
Ľudia poznajú včelu medonosnú, ale my tu máme stovky samotárskych druhov včiel a mnohé z nich sú opeľovaním viazané na konkrétne druhy rastlín, napríklad na ovocné stromy alebo orchidey. Kto sa prechádzal po prírode posledné dva-tri mesiace, mohol si všimnúť, že niektoré lúčne porasty kvôli suchu nevykvitli. Takže na budúci rok budeme pozorovať, aký vplyv to malo na tieto včely. Môže sa stať, že sa výrazne oslabia ich populácie.
Často sa hovorí o úbytku opeľovačov, najmä včiel a motýľov, pretože sú ľuďom sympatické. Prichádzame však aj o iné, možno menej „pekné“ druhy, ktorých úbytok by nás mal trápiť rovnako?
Opeľovače sú aj muchy, osy alebo pestrice, ktoré opeľujú rôzne rebríčky, mrkvovité rastliny alebo kôpor.
