Negatívne vyznenie pietnych ceremónií k 9/11 je veľmi nespravodlivé
Hoci od najkrvavejšej teroristickej udalosti v histórii USA uplynulo štvrťstoročie, vzhľadom na frekvenciu globálnych bezpečnostných zmien sa to stále nezdá ako dostatočný odstup od 11. septembra 2001.
V komentároch sa pravidelne opakujú výrazy ako Afganistan, Irak, Guantánamo, Patriot Act či Irán, ktoré vytvorili dojem prevažne rezervovaného, ak nie rovno negatívneho vyznenia pietnych ceremónií. To je veľmi nespravodlivé k demokratickej superveľmoci, ktorej by popri všetkých chybách a omyloch mali pozorovatelia predovšetkým ďakovať za bezpečnosť, slobody a nezávislosť seba samých a krajín, ktoré reprezentujú.
Vďačiť možno práve tej „vojne proti terorizmu“, ktorá sa ani pri piete nezbavila takmer výhradne negatívnych konotácií. Dosť veľa z tej negativity ide na konto osoby súčasného prezidenta, avšak nepoložiť si pri príležitosti štvrťstoročia aspoň otázku, či by sa svet nevyvíjal k omnoho horšiemu, je analytický lapsus, lebo existovali aj alternatívne scenáre.
Je príznačné, že Trump sa na Ground Zero spolu so štyrmi ešte žijúcimi bývalými prezidentmi nevyskytol a prednosť dal menej symbolickému Pentagonu. Je v poriadku, že v zmysle pokračovania vojny proti teroru spomenul napadnutie Iránu.
Informácia, že v systéme podzemných tunelov na juhu Libanonu Hizballáh skladoval značné množstvo zbraní iránskej proveniencie, je vhodná aktualizačná momentka k Iránu, ktorý po 25 rokoch zastúpil miesto Al-Káidy na čele globálneho teroru.
Dá sa len opakovať – niet ľahšie kritizovateľnej figúry pod slnkom než Trump, ponúka dnes a denne sto dobrých príležitostí. Prečo ho treba nakopávať aj tam, kde chýba skutočná podstata?
