Prečo sa čudujeme zisku Republiky? Je to výsledok Ficovej spackanej politiky
Keď Robert Fico vo februári 2016 na predvolebnom sneme Smeru v Banskej Bystrici vystúpil s heslom „Chránime Slovensko“ a prevzal rétoriku extrémnej pravice voči vtedy prebiehajúcej migračnej kríze, zazneli varovania, že ak štandardné strany skopírujú slovník extrémistov, nič nezískajú, ale naopak k extrému posunú svojich voličov. A sami sa ním napokon stanú.
Fašistická ĽSNS vtedy získala vyše osempercentnú podporu, čo poskytlo argument pre vznik vlády Smer – SNS – Most – Sieť ako povestnej hrádze proti extrémizmu.
Desať rokov po tom následníci ĽSNS pod značkou Republika s 15,6 percenta atakujú druhú pozíciu Smeru a priblížili sa k nemu na rozdiel necelého percenta. A Smer už nehovorí o žiadnej hrádzi, ale ústami čelných predstaviteľov strany označuje Republiku za svojho budúceho koaličného partnera.
Od spomínaného snemu v Bystrici sa Smer každým volebným cyklom radikalizuje v trajektórii od ľavicového populizmu k národnému konzervativizmu.
Keď sa niekto v uplynulých dňoch s hrôzou pozeral do Saska-Anhaltska na 44 percent pre Alternatívu pre Nemecko, treba povedať, že na Slovensku už podobných národných konzervatívcov máme dávno vo vláde – a nejde len o SNS, Tarabu a spol., ale priamo o Smer s Ficom na čele.
