Srbsko bojuje s požiarmi s pomocou Ruska a EÚ
V Srbsku sa už niekoľko týždňov šíria rozsiahle požiare naprieč viacerými lokalitami, čo viedlo k naliehavej potrebe vonkajšej pomoci. Srbsko sa na začiatku obrátilo na Rusko, ktoré mu poskytlo hasičské lietadlo Iljušin Il-76. Po niekoľkých dňoch krajina aktivovala aj európsky mechanizmus civilnej ochrany, čo zabezpečilo dodatočnú pomoc z EÚ, vrátane vrtuľníkov z Slovenska, Česka a Rumunska.
Najkritickejšia situácia v Deliblatskej púšti
Najvážnejší požiar sa vyskytol v prírodnej rezervácii Deliblatska peščara, ležiacej 80 kilometrov severne od Belehradu. Tento požiar zasahuje tisíce hektárov a hasiace akcie komplikuje vysoká teplota, vietor a náročný terén. Odborné odhady naznačujú, že požiar zasahuje viac než 3 500 hektárov pôdy, pričom prvé známky požiaru sa objavili už koncom júla, avšak až 5. augusta sa situácia vymkla spod kontroly.
Podľa posledných informácií zo srbského portálu RTS sa hasiace operácie v tejto rezervácii začínajú zlepšovať, pričom na území sú nepretržite nasadené stovky hasičských jednotiek. Srbský minister vnútra Ivica Dačič označil situáciu za „extrémne zložitú“, zatiaľ čo prezident Aleksandar Vučič potvrdil, že nastal čas na žiadosť o pomoc, keď sa ukázalo, že domáce kapacity sú nedostatočné.
Pomoc z oboch strán
Prvá reakcia na požiare prišla z Ruska, keď 19. augusta pristálo hasičské lietadlo Iljušin Il-76 v meste Niš. Vzápätí sa začalo dohasenie požiarov najmä v oblasti Deliblatskej púšť a pohoria Stolovi. Ruské lietadlo bolo povolané na žiadosť Srbska, ktoré potrebovalo stroj schopný naraz vypustiť veľké množstvo vody. Srbsko uviedlo, že v rámci európskych zdrojov nebolo k dispozícii lietadlo s podobnými schopnosťami.
Odhady a procesy
Na záchranných operáciách sa podieľajú desiatky zahraničných hasičov, pričom situácia sa postupne zlepšuje najmä vďaka ruskému lietadlu a vrtuľníkom z EÚ. Srbská vláda oficiálne požiadala EÚ o pomoc až po tom, čo si uvedomila, že potrebuje dodatočné zdroje na hasenie neovládateľného požiaru.
Udalosti v Srbsku ukazujú na zložitú dynamiku medzinárodnej spolupráce v čase krízových situácií, pričom súčasne vyvolávajú otázky ohľadom vzťahov medzi Srbskom, Európskou úniou a Ruskom. Prehľad histórie vzťahov týchto krajín môže naznačiť, prečo sa Belehrad najprv obrátil na Moskvu predtým, než požiadal o pomoc v Bruseli.
