Rusko voči Japonsku: Tlak z dôvodu sporu o Kurilské ostrovy
Rusko nedávno vyjadrilo svoje znepokojenie voči japonskému veľvyslancovi Akirovi Mutovi, po tom, čo sa v Moskve uskutočnil spor ohľadom Kurilských ostrovov. Tieto ostrovy, predmetom dlhodobého konfliktu medzi Ruskom a Japonskom, boli posledne navštívené ruským prezidentom Vladimírom Putinom, čo vyvolalo protesty z Tokia.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí jasne deklarovalo, že „ruská zvrchovanosť a jurisdikcia nad južnými Kurilskými ostrovmi sú neotrasiteľné“. Zároveň upozornilo na možnosť odvetných opatrení v reakcii na japonskú podporu Ukrajine, ktorá bola vnímaná ako provokácia vzhľadom na aktuálny geopolitický kontext.
Japonský premiér Sanae Takaičiová prostredníctvom svojho vyhlásenia zdôraznila, že Kurilské ostrovy sú historicky neoddeliteľnou súčasťou územia Japonska. Jej slová boli po ruských vyhláseniach označené za „protiruské“, na čo Moskva reagovala dôrazným protestom. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov varoval, že Japonsko „prekročilo hranicu slušnosti“ svojou retorikou a konaním.
Tento incident prichádza po Putinovej návšteve Kurilských ostrovov, ktorá bola prvou od roku 2010, keď tam zavítal vtedajší prezident Dmitrij Medvedev. Práve efekt tejto návštevy, v spojení s japonským protestom, vyvoláva obavy analytikov, ktorí tvrdia, že by mohla znamenať varovanie pred ďalšími krokmi Japonska vo vzťahu k Ukrajine, vrátane potenciálnych dodávok vojenskej techniky.
Spojenie medzi ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 a turbulentným vývojom vzťahov medzi Moskvou a Tokiom naznačuje, že situácia okolo Kurilských ostrovov sa stáva napätejšou. Rusko, ktoré hrozí odvetnými opatreniami, sa snaží demonštrovať silu a odhodlanie voči akýmkoľvek externým hrozbám.
V súčasnej atmosfére napätia medzi Ruskom a Západom sa Japonci, ktorí robia kroky na podporu Ukrajiny, ocitajú v užších vzťahoch s NATO a inými spojencami, zatiaľ čo Moskva sa usiluje udržať svoju pozíciu v regióne a posilniť obranné mechanizmy na Kurilských ostrovoch.
