Protiveterní aktivisti poďakovali Tomášovi Tarabovi
Slovensko sa nachádza v zložitom období, pokiaľ ide o rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, konkrétne veternej energie. Minister životného prostredia Tomáš Taraba, spolu s podpredsedníčkou vlády a ministerkou hospodárstva Denisou Sakovou, oznámil rozhodnutie, ktoré vyvolalo rozruch – z ôsmich navrhovaných akceleračných zón pre výstavbu veterných elektrární schválili len jednu, a to na východe Slovenska.
Nová akceleračná zóna a jej implicácie
Štát sa v pláne obnovy zaviazal podporovať rozvoj veternej energie, avšak táto redukcia zón na jednu je kontroverzná. Taraba sa postavil pred novinárov, pričom v jeho prítomnosti stála aj protiveterná aktivistka Katarína Ondrušová. Taraba zdôraznil, že veterný park v tejto zóne bude realizovaný len so súhlasom miestnych samospráv, pričom vyjadril silné pochybnosti o jeho ďalšom vývoji. Týmto krokom sa minister zbavil ťaženia s problémom výstavby veterných elektrární, čo však vzbudilo obavy medzi klimatickými aktivistami a odborníkmi v oblasti udržateľnej energie.
Reakcie a dôsledky rozhodnutia
Rozhodnutie Tarabu vyvolalo pozitívne reakcie medzi protiveternými aktivistami, ktorí vidia v tomto kroku uľahčenie pre svoje obavy o výstavbu veterných parkov blízko svojich domovov. Na druhej strane, profesionálne organizácie ako Klimatická koalícia a Slovenská asociácia udržateľnej energetiky ostali týmto rozhodnutím zaskočené. Odborníci upozorňujú, že zúžením počtu akceleračných zón sa môže Slovensko ocitnúť v izolácii, pokiaľ ide o plnenie záväzkov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
Plná automatizácia schvaľovania veterných projektov je kľúčová
Cieľom akceleračných zón je urýchliť schvaľovacie procesy pre výstavbu veterných elektrární. Avšak skutočné zriadenie veterných parkov nezávisí len od existence akceleračných zón. Investorom sa síce ponúkajú zjednodušené podmienky, no stále majú možnosť realizovať svoje projekty aj mimo týchto zón, aj keď za dlhší čas a s vyššími nákladmi.
Budúcnosť veternej energie na Slovensku
Štát, ktorý má povinnosť nájsť a schváliť ďalšie akceleračné zóny s výkonmi minimálne 300 MW v rámci plánu obnovy, musí teraz čeliť otázke, ako zabezpečiť, aby dotácie a podpora pre veterné projekty neusnuli na vavrínoch. Rovnako je potrebné zamyslieť sa nad ďalšími krokmi na splnenie záväzkov voči Európskej únii, kde je transparentné a efektívne plánovanie rozvoja obnoviteľnej energie kľúčové.
Slovensko má pred sebou náročnú úlohu – vybalansovať požiadavky na ochranu životného prostredia a rozvoj infraštruktúry pre obnoviteľné zdroje. Ak sa vláda rozhodne pre ďalšie uvoľnenie regulácií a podporu investícií, môže to viesť k zlepšeniu situácie v oblasti energií, inak riskuje, že ostane na okraji európskych trendov v ekologickej energetike.
