Ekonomika eurozóny odoláva napätiam, avšak riziká pretrvávajú
Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) zverejnili hodnotenie ekonomického prostredia v eurozóne, ktoré sa v posledných dvoch mesiacoch vyznačovalo výraznými zmenami. Po stabilizácii inflácie v júni a dočasnom ukľudnení situácie vo východnom Stredomorí nastal v júli opätovný nárast napätia a konfliktov, ktoré ovplyvnili energetické trhy.
Júnové dohodnuté porozumenie medzi Spojenými štátmi a Iránom viedlo k poklesu cien ropy a zníženiu inflácie na 2,8 percenta, keďže v máji štatistiky ukázali viac ako 3,2 percenta. Avšak, situácia sa rýchlo zmenila, keď v júli došlo k porušeniu prímeria a obmedzeniu dopravy prostredníctvom Hormuzského prielivu, čo spôsobilo opätovný nárast cien energií, varovali ekonómovia.
Po júnovom zvýšení kľúčovej depozitnej sadzby, Európska centrálna banka (ECB) ponechala túto úroveň na 2,25 percenta aj počas júla. Pri tom zdôraznila, že existuje vysoká miera neistoty s možnými inflačnými následkami, ak konflikt potrvá dlhšie. Podľa predikcií ECB by sa inflácia mala vrátiť na cieľovú úroveň dvoch percent do roku 2027, avšak predlžovanie konfliktu môže tento cieľ oddialiť.
Ekonomická aktivita v eurozóne, napriek vonkajším šokom, ostáva pomerne solídna. Analytici konštatujú, že prenos energetických šokov do rastu miezd, a následne do inflácie, zatiaľ nie je zjavný. Rovnako prieskum ECB medzi prognostikmi odhalil, že očakávaný nepriamy dopad konfliktu je skôr obmedzený a najviac zasiahne oblasti ako doprava a potraviny.
Aktivita v sektore služieb sa po predchádzajúcom prepade pomaly oživuje, a priemysel je podržaný zvýšenou dopytom, keďže firmy vytvárajú zásoby ako opatrnosť voči potenciálnym problémom s dodávkami a cenami. Prieskum nákupných manažérov ukázal, že hospodárske ukazovatele sa vrátili na úroveň spred konfliktu.
Firmy reagujú na šok energetického trhu prispôsobovaním svojich dodávateľských reťazcov a investíciami, a nie celkovým útlmom výroby. Takmer 40 percent podnikov hľadá alternatívnych dodávateľov surovín, zatiaľ čo tretina investuje do zlepšenia energetickej efektívnosti. Len osem percent spoločností obmedzuje alebo prerušuje svoju činnosť na exportných trhoch, čo naznačuje, že energetický šok zatiaľ nemá dramatický dopad na investície alebo zamestnanosť.
Napriek očakávaniam nedošlo ani k poklesu dopytu po podnikových úveroch. Spoločnosti naďalej potrebujú financovanie na prispôsobenie sa energetickému šoku, a to v čase, keď vyhliadky hospodárstva sa zhoršujú a banky sa stávajú viac opatrné pri poskytovaní úverov. Napriek tomuto opatrnému prístupu však banky nezosilnili podmienky pre poskytovanie úverov tak výrazne, ako sa predpokladalo, a dopyt podnikov mierne vzrástol, najmä v prípade investícií do rozvoja.
Obnovujúci sa konflikt na Blízkom východe je naďalej rizikom pre infláciu a rast hospodárstva. Doterajšie trendy však naznačujú, že eurozóna je v súčasnosti odolnejšia voči energetickým šokom než v minulých krízach, uviedli ekonómovia z NBS.
