Belgicko a jeho závislosť od ruského skvapalneného zemného plynu
V priebehu júla 2026 sa Belgicko ocitlo v situácii, kde sa stalo úplne závislé od Ruska v oblasti dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG). Informácie poskytnuté belgickou televíziou RTBF, na základe údajov agentúry Bloomberg, naznačujú, že táto situácia je v priamom rozpore s dlhodobou energetickou politikou Európskej únie, ktorá si kladie za cieľ znížiť závislosť členských štátov na ruských energetických zdrojoch.
Vojna na Blízkom východe a konflikt medzi USA a Iránom viedli k dramatickému poklesu dodávok energií z tohto regiónu do Európy. Mnohé európske krajiny, vrátane Belgicka, vynechali nákupy LNG do svojich zásobníkov na nadchádzajúcu zimu kvôli vysokým cenám plynu, pričom prerušenia prepravy cez Hormuzský prieliv ešte viac zintenzívnili tlak na ceny.
Aj keď belgický dovoz LNG z Ruska bol nižší ako začiatkom tohto roka, zaznamenaný trend v júli naznačuje, že krajina nepokročila v plnení svojich záväzkov voči EÚ, kde je plánovaný úplný zákaz používania ruského LNG do roku 2027. Podľa informácií Bloomberg kleslo v júli celkové množstvo dovozu LNG do Belgicka o viac ako 40 percent v porovnaní s rovnakým mesiacom roka 2035. Krajina však stále zakúpila približne 400 000 ton LNG z Ruska.
K aparti Portugalska, Belgicko naďalej dováža skvapalnený plyn aj z Nórska a Spojeného kráľovstva. Je však znepokojivé, že členské štáty EÚ neboli schopné dodržať dohodnuté znižovanie nákupov ruského plynu, keďže krátkodobé zmluvy sa zakázali už od apríla a úplný zákaz by mal nadobudnúť účinnosť v januári 2027.
Nové údaje naznačujú, že objemy dodávok LNG z Ruska stúpajú, pretože európske krajiny sú nútené hľadať alternatívy k obmedzeným dodávkam z Blízkeho východu. To naznačuje, že aj v súčasných geopolitických podmienkach Rusko zostáva druhým najväčším dodávateľom LNG do Európy, hneď po Spojených štátoch, čo vyvoláva otázky o efektívnosti stratégií na znižovanie energetickej závislosti.
Celkový vývoj okolo dovozu skvapalneného zemného plynu poukazuje na zložitosti a výzvy, ktorým čelí EÚ a jej členské štáty pri snahe o zabezpečenie energetickej nezávislosti v kontexte prebiehajúcich geopolitických konfliktov.
