Slovensko odmieta uznávať manželstvá dúhových párov
Minister Matúš Šutaj Eštok oznámil, že Slovensko nezaregistruje manželstvá párov rovnakého pohlavia, a to aj navzdory rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý im priniesol nádej na zmenu. Tento krok je v súlade s ústavnou definíciou, ktorá manželstvo vníma len ako zväzok muža a ženy, a ministerstvo tvrdí, že na zápis takýchto manželstiev do matrík chýba právny základ.
Právne stanovisko ministerstva vnútra
V piatok ministerstvo vnútra zverejnilo právne stanovisko, v ktorom potvrzuje, že manželstvá párov rovnakého pohlavia, uzavreté v zahraničí, nebudú zapísané do osobitnej matriky. V tomto kontexte sa ministerstvo chystá informovať všetkých žiadateľov, ktorí sa pokúsili dosiahnuť uznanie svojho zväzku po rozhodnutí súdneho dvora.
Reakcie spoločnosti a politické kontexty
Odpoveď ministerstva prichádza len niekoľko dní po vyhlásení Roberta Fica, že slovenské zákony neumožňujú uznať zahraničné manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Premiér Fico vníma situáciu ako prirodzenú, argumentujúc, že ústavná definícia manželstva bráni akémukoľvek inému výkladu.
Historický prehľad legislatívy
Ústavná definícia manželstva bola v Slovenskej republike prijatá v roku 2014, pričom ju presadzovali Smer a KDH. V roku 2025 však Ficova vláda opäť zmenila ústavu, znova s podporou väčšiny poslancov KDH a niektorých poslancov hnutia Slovensko. Tieto legislatívne akty vytvorili prostredie, ktoré momentálne neumožňuje rovnakopohlavným párom legálne uzavrieť manželstvo.
Odpoveď protistrany a právne kroky
Dúhové páry, ktoré žiadali o zápis svojho manželstva, avizovali možnosť právnych krokov voči štátu. Ombudsman vyjadril názor, že štát by mal nájsť spôsob, ako manželstvá uznávať, prípadne ponúknuť alternatívne právne možnosti. Slováci tak znova trávia situáciu, v ktorej ich právne záruky zostávajú nezmenené, aj keď v iných členských štátoch EÚ získavajú práva na zákonné uznanie svojich zväzkov.
Dôsledky a pohľad do budúcnosti
Kritici rozhodnutia ministerstva varujú pred možnými dôsledkami na reputáciu Slovenska v rámci EÚ, kde sa očakáva posilnenie práv skupín, ktoré doteraz čelili diskriminácii. Mnohé organizácie a jednotlivci vyjadrujú znepokojenie, že krajina si tak berie na seba „právnu vojnu” s Európskou komisiou, ktorú akceptovať nemôže.
