Progresívne Slovensko vyzýva k riešeniu konfliktu záujmov v školstve
Hnutie Progresívne Slovensko (PS) pripravuje na septembrovú schôdzu parlamentu vlastný návrh novely vysokoškolského zákona, ktorý má za cieľ zlepšiť riadenie vysokých škôl a predchádzať konfliktom záujmov. Tieto opatrenia vychádzajú z aktuálnych obáv, že štátny tajomník Róbert Zsembera, ktorý súčasne pôsobí ako lektor na Univerzite Komenského v Bratislave, by mohol neúmyselne ohrozovať integritu svojho úradníckeho postu.
Podľa poslankyne PS Tine Gažovičovej je nevyhnutné, aby sa minister školstva Tomáš Drucker postavil k tejto situácii čelom a zohľadnil etické aspekty svojho štátneho tajomníka. Gažovičová tvrdí, že Zsembera by mal zanechať svoje doterajšie zamestnanie a plne sa venovať svojmu mandátu. Doteraz sa jeho zamestnanecký status na univerzite nezmenil, čo podľa nej naznačuje nedostatok súladu medzi jeho verejnou funkciou a súkromnými záujmami.
Róbert Zsembera poprel obvinenia o tajení svojich akademických činností, uvádzajúc, že jeho príjmy sú transparentne zverejňované a podliehajú kontrole Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Vysvetlil tiež, že pedagogickú prax vykonáva v súlade so zákonom o štátnej službe a že jeho úmyslom je prenášať poznatky z akademického prostredia do legislatívnej praxe, aby podporil vývoj školstva na Slovensku.
Naopak, PS namieta, že setkane sa zameriava na aspekt záujmových konfliktov a kladie dôraz na nutnosť prehľadnej administratívy vo vzdelávacích inštitúciách. Zároveň pridali výzvu k rektorovi Univerzity Komenského Marekovi Števčekovi, aby situáciu dôkladne vysvetlil a postavil sa k možným problémom, ktoré nesúvisia len s osobným zamestnaním Zsemberu, ale aj s celkovou integritou rezortu školstva.
V tejto súvislosti Gažovičová navrhla, že ak došlo k akémukoľvek konfliktu záujmov, Zsembera by mal odstúpiť, alebo by ho mal minister rozhodne odvolať. Hnutie PS plánuje tento problém riešiť prostredníctvom predloženia nových legislatívnych opatrení, ktorých cieľom je zverejniť a regulovať takúto situáciu v prebiehajúcom parlamentarizme, s čím sa obzvlášť zaoberajú mladí voliči a odborníci v oblasti vzdelávania.
Dodatočne, opozičné hlasy majú aj z pohľadu zachovania transparentnosti vo financovaní zamestnania a akademickej činnosti. Značná časť poslaneckého zboru sa domnieva, že otázky financovania vysokého školstva a následné rozdelenie verejných finančných prostriedkov sú kľúčovými faktormi pre stabilitu akademickej sféry.
Čelíme otázkam o etike a zodpovednosti vo vzdelávacích inštitúciách, ktoré sa musia riešiť s rozvahou a dôvtipom, aby sa predišlo erózii dôvery zo strany verejnosti vo vedúce pozície týchto inštitúcií. Týmto by sa mala nielen zvýšiť kvalita vysokoškolského vzdelávania, ale i zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť pri riadení slovenského školstva.
