Teplo na Slovensku: Prečo neexistujú presné údaje o úmrtiach?
Otázka, koľko ľudí na Slovensku zomrelo v dôsledku horúčav, ostáva bez jasnej odpovede. Zatiaľ čo iné európske krajiny pravidelne evidujú úmrtia spôsobené vysokými teplotami, slovenské inštitúcie sa tomu vyhýbajú. Napríklad podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) sa úmrtia spôsobené teplom považujú za tak zriedkavé, že neexistuje smysluplná evidencia. Nielenže Hygienická služba nezaznamenáva úmrtia na teplo, ale ani neexistujú štandardizované postupy na sledovanie týchto prípadu.
Riziká spojené s neregulovaným teplom
Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD) je diagnostika T67 spojená s účinkami tepla a svetla, avšak aj tieto prípadné úmrtia sú na Slovensku zanedbávané. Odsúdenie sa na štatistiky ukazuje, že len 42 ľudí zomrelo na tepla za takmer tri desaťročia, čo je absolútne neporovnateľné s číslami z iných krajín, ako napríklad vo Francúzsku, kde len minulý týždeň zomrelo na teplo približne tisíc osôb.
Kritická nutnosť sledovania teplárskych úmrtí
Rátať úmrtia z tepla je nevyhnutné pre efektívne plánovanie verejného zdravia a prevenciu v čase extrémnych horúčav. Takto, ako zaznieva z odborných názorov, štát by mal cielene sledovať a riešiť dopady klimatických zmien na zdravie obyvateľstva. Napríklad vhodným nastavením klimatizačných podmienok v nemocniciach by sa predišlo kolapsom zdravotníkov, ktorí aj v extrémnych teplotách odvádzajú dôležitú prácu, čím zvyšujú zaťaženie systému.
Reakcia ministerstva zdravotníctva
Ministerstvo zdravotníctva na otázku týkajúcu sa sledovania úmrtí z tepla reagovalo nezrozumiteľne a vyjadrilo sa len, že priamych úmrtí spôsobených teplom je málo. Na druhej strane, krajiny ako Francúzsko a Česko majú systém sledovania úmrtí spojený s vysokými teplotami, kde až polovica všetkých úmrtí počas horúcich dní môže byť priradená k týmto podmienkam.
Úmrtia na základe štatistík
Za obdobie od roku 1996 do 2025 podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) zomrelo na teplo len 42 ľudí. Z ešte zaujímavejších štatistík vyplýva, že najviac úmrtí sa udialo v rokoch 2002 a 2007, kedy evidovali po štyroch prípadoch. Tieto číselné údaje sú znepokojujúce a vyžadujú si revíziu spôsobu, akým Slovensko zaobchádza s otázkou horúčav ako vážnym rizikom pre verejné zdravie.
Citateľné zdroje pre ďalší výskum
Zveřejnené údaje a štúdie poukazujú na fakt, že Slovensko zaostáva oproti iným krajinám v oblasti monitorovania úmrtí z tepla. Až pokiaľ sa nezavedú správne metódy evidencie a sledovania tepla ako nástroja na poskytovanie lepších zdravotných služieb a prevenciu, bude táto otázka stále zamieňaná a málo transparentná.
