Parkovacie miesta ako privilégium, nie právo
V súčasnosti sa v Bratislave rozvíja debata o parkovacej politike, ktorá nadobúda na dôležitosti. Nový systém, nazývaný Parkovací asistent – PAAS, bol zavedený v roku 2019 a postupne sa implementuje v celom meste. Tento systém vychádza z predpokladu, že automobil je súkromný majetok, a teda je spravodlivé, aby jeho vlastníci prispievali na zdieľané verejné priestory, na ktorých parkujú. Vlastníci automobilov platia ročný poplatok vo výške 39 eur za prvé auto, čo predstavuje len desiatku centov denne.
Bratislava eviduje 760 automobilov na tisíc obyvateľov, čo je údaj, ktorý sa viac než zdvojnásobil v priebehu posledných dvoch desaťročí. Podľa štatistík z roku 2015 sa individuálna automobilová doprava podieľala na celkovom preprave 39,6 percenta, pričom väčšina cestovania prebiehala verejnou dopravou, pešo alebo na bicykli. Mesto si stanovilo cieľ presunúť ťažisko dopravy na udržateľné formy mobility, čím by sa zmiernili dopravné problémy a zlepšila kvalita života.
Spoločnosti a primátori vo vyspelých mestách ukazujú, že automobilová doprava nemôže byť prioritou a je potrebné budovať podmienky, ktoré podporujú chôdzu, cyklodopravu a verejnú dopravu. Regulácia parkovania sa zdá byť jedným z najefektívnejších nástrojov. Veríme, že verejný priestor by nemal byť obsadený len automobilmi, ale mal by poskytovať priestor pre komunitné aktivity a zeleň, ktorá je tak dôležitá pre mestské životné prostredie.
Primátor mesta Pontevedra, Miguel Lores, tento trend zosumarizoval jasným výrokov: „Nie je mojou povinnosťou ako primátora zabezpečiť vám parkovacie miesto.“ Namiesto zbytočného rozširovania parkovacích miest sa Pontevedra sústreďuje na rozvoj peších zón, zníženie rýchlosti vozidiel a zvýšenie bezpečnosti chodcov, čo viedlo k nule úmrtí na chodníkoch. Je to osvedčený prístup, ktorý by mohol byť inšpiráciou pre Bratislavu.
V prieskume sa ukazuje, že väčšina Bratislavčanov, aj keď sa občas sťažujú na PAAS, je s ním spokojná. Zároveň sa objavujú požiadavky na jeho zavedenie, čo naznačuje, že spoločnosť si uvedomuje jeho výhody, aj keď sú poplatky za parkovanie naďalej symbolické a nezmenené už sedem rokov. Mesto plánuje výstavbu viacerých parkovacích domov, čo vedie k otázkam o účinnosti a spravodlivosti tohto prístupu. Rozšírenia parkovacích kapacít o 141 miest na Wolkrovej ulici s výstavbovými nákladmi 3,5 milióna eur naznačujú, že otázka parkovania v Bratislave je zložitá a drahá.
V dlhodobom horizonte, kým sa investície do parkovacích miest uzavrú, musíme zvážiť, ako sú rozdelené verejné zdroje a k čomu slúžia. Asi nie je rozumné investovať peniaze z parkovacích poplatkov iba do nových parkovacích miest, ale skôr ich využiť na zlepšenie spoločného priestoru, úpravy zelene, cyklistických trás a bezpečných zón pre peších. Predpokladá sa, že nesprávne investície do parkovania povedú k paradoxu, kde každé nové parkovacie miesto prinesie nielen väčší počet áut, ale aj zhoršenie kvality života v mestách.
Rovnováha medzi automobilovou dopravou a inými formami mobility je kľúčom k únosnému rozvoju. Musíme začať rozlišovať medzi ľuďmi, ktorí auto skutočne potrebujú, a tými, ktorí by mohli využiť alternatívne formy dopravy. Prvý krok je zrušiť prekážky pre pešú a cyklistickú dopravu a podporovať car-sharing. Týmto spôsobom môžeme dosiahnuť, že samotní motoristi zažijú zmenu, keď sa uvoľnia cesty a parkovanie pre tých, ktorí si auto priamo vyžadujú.
Nečakáme, že zmena príde okamžite, ale v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami je dôležité, aby súčasný primátor Matúš Vallo vykazoval snahu o vytvorenie zdravého a klimaticky odolného mesta. Cez spravedlivé rozdelenie veřejných priestorov a udržateľný spôsob dopravy je možné budovať lepší život pre všetkých obyvateľov Bratislavy.
