Maďarsko čelí výzvam ohľadom voľby prezidenta
Maďarská Národná volebná komisia svojim rozhodnutím odmietla umožniť celoštátne referendum, ktoré by malo legitimizovať priamu voľbu prezidenta voličmi. Hlavným argumentom komisie, vedenou predsedom Róbertom Sasvárim, bolo, že aktuálna ústava jednoznačne určuje, že prezidenta volí parlament, a takéto zmeny by nemohli byť realizované prostredníctvom referenda.
V odôvodnení zamietnutia NVB uviedla, že ak by sa referendum uskutočnilo a vyšlo by úspešne, znamenalo by to zrušenie výhradnej ústavnej právomoci parlamentu voliť hlavu štátu, čo je považované za právne neprijateľné. Prezidentov post sa vyjadruje v ústave, čím je chránený pred akýmikoľvek zmenami v dôsledku referenda.
Premiérova výzva na odstúpenie
Po svojom aprílovom úspechu vo voľbách premiér Péter Magyar vyzval prezidenta Tamása Sulyoka, aby z funkcie odstúpil do konca mája 2026. Keďže Sulyok túto výzvu odmietol, premiér oznámil, že plánuje iniciovať právne a ústavné procesy na jeho odvolanie ešte pred ukončením volebného obdobia, ktoré si vyžaduje dvojtretinovú väčšinu v parlamente.
Predchádzajúce precedensy a politická situácia
Nehovoriac o tom, NVB naviazala na tradičné precedensy, keď už v roku 2015 zamietla podobný návrh na referendum, a tým naznačila, že snahy o zmenu voľby prezidenta budú čelíť ťažkým legálnym prekážkam. Politická scéna v Maďarsku je teraz napätá a ukazuje dynamiku medzi exekutívou a legislatívou, pričom sa očakáva, ako budú pokračovať ďalšie kroky vo svetle súčasných výziev.
