Európa: Najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent
V roku 2025 zaznamenala Európa historickú vlnu horúčav, obzvlášť v severských štátoch, čo s potvrdením nových dát z európskej služby Copernicus a Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) odhalilo alarmujúce trendy v otepľovaní kontinentu. Správa, ktorá bola zverejnená v stredu, zistila, že minimálne 95 percent územia Európy malo v minulom roku nadpriemerné teploty.
Británia, Nórsko a Island sa stali svedkami svojich najteplejších rokov v histórii, pričom generálna tajomníčka WMO, Andrea Celeste Saulová, varovala, že Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako je globálny priemer. To potvrdzuje, že kontinent je najrýchlejšie sa otepľujúcim miestom na Zemi.
Extrémne klimatické javy
Podľa informácií z prezentovanej správy sú vlny horúčav čoraz častejšie a intenzívnejšie. Rok 2025 bol svedkom vlny tepla, ktorá zasiahla oblasti od Stredomoria až po Arktídu, pričom subarktická Škandinávia prežila rekordných trojtýždňových horúčav. Teploty v Arktíde dokonca presiahli 30 stupňov Celzia.
V Turecku sa teploty počas leta prvýkrát dostali na hranicu 50 stupňov Celzia, zatiaľ čo až 85 percent obyvateľov Grécka bolo vystavených extrémnym horúčavám s teplotami okolo 40 °C. Na západe a juhu Európy zasiahli tri veľké horúčavy v júni a auguste, a klimatológovia upozorňujú na potenciálny návrat fenoménu El Niño, ktorý by mohol ešte zintenzívniť globálne teploty.
Úbytok ľadovcov a morská teplota
Ľadovce v Európe zaznamenali alarmujúcu čistú stratu hmoty, pričom Island utrpel druhý najväčší úbytok ľadu v histórii. Grónsky ľadový štít stratil približne 139 miliárd ton ľadu, čo vedci porovnávajú s objemom 100 olympijských bazénov, a tým zvýšil globálnu hladinu morí o 0,4 milimetra. Snehová pokrývka v Európe bola pritom tretia najmenšia od začiatku zaznamenávania.
Teplota morí, ktorá bola rekordná štvrtý rok po sebe, ukazuje, že 86 percent európskych morí zažilo aspoň jeden deň silnej vlny horúčav. Tieto klimatické javy majú devastujúci dopad na biodiverzitu: napríklad morská tráva v Stredozemnom mori, ktorá je citlivá na vysoké teploty, a slúži ako dôležité prostredie pre ryby, čelí ohrozeniu.
Devastujúce požiare a extrémne zrážky
Požiare v roku 2025 zničili viac než jeden milión hektárov územia. V dôsledku búrok a záplav prišlo o život najmenej 21 ľudí, pričom 14 500 ďalších bolo postihnutých. Hoci extrémne zrážky boli menej rozsiahle než v predchádzajúcich rokoch, ich dopady na infraštruktúru a obytné oblasti sú zrejmé.
Úradníci EÚ varujú, že prechod na obnoviteľné zdroje energie musí byť urýchlený, pretože tretí rok po sebe sa z obnoviteľných zdrojov vyrobilo viac elektriny ako z fosílnych palív, pričom solárna energia dosiahla rekordných 12,5 percenta.
Tieto zistenia jasne ukazujú, akými nebezpečnými a naliehavými problémami sú klimatické zmeny. Európa musí zareagovať a prijať opatrenia na ochranu svojej biodiverzity a prevenciu ďalších klimatických katastrof.


