Menové výhľady sa zhoršujú: Slovenská ekonomika pod tlakom geopolitiky
Podľa najnovšej prognózy Medzinárodného menového fondu (MMF), svetová ekonomika v roku 2026 vzrastie len o 3,1 percenta. Tento pokles je súčasťou širšieho zhoršenia výhľadov zapríčineného rastúcim napätím na Blízkom východe, ktoré ovplyvňuje ceny energií a hnojív.
Richard Kubas, analytik z Inštitútu finančnej politiky (IFP), upozorňuje, že negatívne dopady konfliktu na Blízkom východe sa najviac dotknú rozvíjajúcich sa krajín, pre ktoré MMF znížil odhad rastu o 0,3 percentuálneho bodu. Naproti tomu vyspelé ekonomiky, hoci sú vystavené novým rizikám, si držia relatívne stabilnejší výhľad. Spojené štáty si majú uchovať vedúcu pozíciu v skupine G7, s očekávaným rastom o 2,3 percenta, vďaka energetickej sebestačnosti a uvoľnenej menovej politike.
Eurozóna však zažíva najväčšie ťažkosti; MMF znížil jej rastový výhľad na 1,1 percenta. Mnohí odborníci upozorňujú, že situácia je alarmujúca najmä pre krajiny ako Nemecko, ktorého energeticky náročný priemysel je extrémne citlivý na výkyvy cien. Richard Kubas dodáva, že rastúce ceny energií a hnojív sťažia ekonomickú situáciu v tejto oblasti.
Slovensko na pokraji ekonomických zmien
Slovenská ekonomika by podľa prognózy mala vzrásť len o 0,6 percenta v tomto roku a o 1,6 percenta v budúcom, čo je výrazný pokles o viac ako jeden percentuálny bod oproti predošlým odhadom. Na zhoršenie vplýva nielen externé prostredie, ale aj úpravy v oblasti verejných financií. MMF v predchádzajúcej prognóze totiž nezohľadnil prebiehajúce ozdravovanie verejných rozpočtov, čo viedlo k nutnosti prehodnotiť očakávania.
K navyšujúcemu napätiu prispievajú aj ďalšie geopolitické a obchodné riziká, vrátane situácie v globálnom obchode. Ekonomický výhľad Slovenska je teda veľmi podmienený vývojom konfliktu na Blízkom východe. MMF aktuálne pracuje s viacerými scenármi, pričom základný odhad predpokladá, že ak sa situácia upokojí, globeový rast dosiahne 3,1 percenta, s infláciou na úrovni 4,4 percenta.
Možné pesimistické scenáre
Ak by cena ropy stúpla na približne 100 dolárov za barel, globálny rast by mohol spomaliť na 2,5 percenta a inflácia by vzrástla na 5,4 percenta. Najextrémnejší scenár, kde cena ropy vzrastie na 110 dolárov, by mohol znížiť rast svetovej ekonomiky na menej než 2 percentá, pričom inflácia by sa mohla priblížiť k šiestim percentám, čo by hraničilo s rizikom globálnej recesie.
Vývoj týchto okolností bude kľúčový nielen pre Slovensko, ale aj pre celý región. Vzhľadom na aktuálne ekonomické vyhliadky a geopolitické napätia je zrejmé, že slovenská ekonomika čelí veľkým výzvam a potrebuje adaptabilitu a stratégiu, aby sa vyrovnala s nadchádzajúcimi turbulenciami.
