Vzostup čínskeho „platformového štátu“
V súčasnej dobe, keď technologické ambície preberajú rolu kľúčových faktorov ovplyvňujúcich ekonomickú dominanciu, je nevyhnutné analyzovať, ako má Čína v úmysle stať sa globálnym lídrom v oblastiach ako umelá inteligencia, kvantové technológie a solárna energia. V rámci čínskeho každoročného rokovania Národného ľudového zhromaždenia a Čínskej ľudovej politickej poradnej konferencie sa objavili ambiciózne plány na maximalizáciu technologického rozvoja v nadchádzajúcom päťročnom období.
Jedným z hlavných aspektov je potrebné chápať čínsky inovačný systém nie ako čisto štátom riadený model, ale ako komplexný ekosystém, kde súkromné firmy hrajú rozhodujúcu úlohu. V dynamických oblastiach, ako sú elektromobily a umelá inteligencia, prevládajú súkromné podniky a úloha vlády spočíva vo vytváraní podmienok pre konkurenciu a inovácie. V skutočnosti čínska vláda zasahuje, keď sa situácia vývoja technológií zdá byť prehnaná, aby udržala rovnováhu na trhu.
Vláda, prostredníctvom vytvárania experimentálnych zón a regulácií, formuje trh a poskytuje firmám podmienky na intenzívnu súťaž. To vedie k rýchlemu tempu inovácií a rozširuje technologické kapacity krajiny. Čínsky model veľmi pripomína fungovania platforiem ako Nvidia a Apple, kde štát vytvára architektúru pre konkurenciu, zatiaľ čo firmy súťažia medzi sebou a posilňujú celkovú hodnotu ekonomiky.
V čínskom prípade je viditeľná synergia medzi domácou konkurenciou a globálnou dominanciou. Sektor solárnych panelov a elektromobilov ukazuje, ako intenzívna konkurencia znižuje marže, ale zároveň posilňuje medzinárodnú konkurencieschopnosť. Spoločnosť BYD sa stala najväčším výrobcom elektromobilov na svete, čím prekonala Teslu, a to aj v čase, keď sa na domácom trhu vyžaduje cenová vojna.
Čína si dnes zabezpečuje viac ako 80 % globálneho dodávateľského reťazca solárnych panelov. Bez ohľadu na to, že niektoré firmy čelili finančným problémom, domáca konkurencia prispela k konsolidácii a upevneniu globálneho postavenia krajiny.
Rovnaký trend možno pozorovať aj v oblasti umelej inteligencie, kde čínske firmy čelili finančnému tlaku, a napriek tomu stratégiu open-source zameriavali na urýchlenie technologického pokroku a zmenšenie náskoku amerických konkurentov. Vláda v Pekingu posilňuje celkový ekosystém, čoho príkladom sú usmernenia ministerstva priemyslu na budovanie celoštátnej výpočtovej infraštruktúry.
Jednou z inovácií, kde sa radí automatizácia a robotika, patrí autonómne vozidlo, ktoré má potenciál generovať údaje potrebné na vylepšovanie technológií. Táto technológia, nazývaná fyzická AI, si vyžaduje interakciu s reálnym svetom. Vláda podporuje pilotné projekty a pripravila legislatívne prostredie, ktoré umožňuje čínskym spoločnostiam svoju technológiu rozširovať, exemplárne prípad Baidu a jeho rozšírenie autonómnych robotaxi.
Hlavným faktom ostáva, že čínsky štát vníma dáta ako strategický národný zdroj, čím si posilňuje svoj technologický odpor voči konkurencii. Nové pravidlá na ochranu a prenos dát obmedzujú prístup zahraničných spoločností, čo má priamy dopad na technologické postupy a inovácie v odvetví.
Nie je však možné povedať, že čínsky model je automaticky lepší. Spojené štáty pre svoju otvorenosť a pluralitu často dosahujú úspechy vo vývoji revolučných technológií. Avšak platformová moc čínskeho štátu, schopnosť formovať a regulovať trh, môže viesť k tomu, že Amerika aj pri vývoji najpokročilejších prvkov prehrá súboj o novú priemyselnú revolúciu, pokiaľ sa na trhu neudržia potrebné hodnoty integrácie a učenia sa v ekosystéme.
