Od hrdinov k ruskej závislosti: Reflexie maďarskej politiky pod vedením Viktora Orbána
V blížiacom sa jubileu 500 rokov od bitky pri Moháči, ktorá predstavovala významný zlom v dejinách Maďarska, je zaujímavé zamyslieť sa nad súčasnou nacionalistickou politikou Viktora Orbána. Vtedajšia porážka na čele s osmanským vojvodom Süleymanom I. nielenže oslabila maďarské kráľovstvo, ale tiež otvorila brány novým kultúrnym a politickým paradigmatom, ktoré sa zdajú byť v súčasnosti viac ohlásené ako reálne splnené. Orbánova politika posunula tradičný heroizmus k hlbokému vzťahu s ruskými a čínskymi režimami, čím sa dlhodobo oslabuje národná suverenita.
Maďarský nacionalizmus dnes zaznamenáva istú anomáliu, keďže sa dejiny vykladajú cez prizmu koloniálnych ambícií. Mnoho maďarských návštevníkov sa nielenže považuje za dedičov týchto historických zrúcanín na Slovensku, ale aj navzdory investíciám z československých a slovenských vlád do ich obnovy, ponecháva si presvedčenie o tom, že tieto miesta sú svojou podstatou stále maďarské. Tento historický univerzalizmus, s ktorým sa Maďari obracajú na svoje neúspechy, sa neusadí pri prvej vývesnej tabuli na slovenských hraniciach.
Pod vedením Viktora Orbána sa v Maďarsku zásadne zmenil aj prístup k vlastným dejinám. Vo svojich prejavoch sa snaží vytvoriť mystické naratívy, ktoré ospevujú osud Maďarska ako niečo, čo sa nekončí, ale naopak, stáva sa predmetom dialektického vedomia. Orbán vyzdvihuje postavy ako Mikuláš Zrínyi či Hunyadi, pričom túto glorifikáciu spája s proroctvami o možné budúcnosti krajiny, pričom sa vyhýba priamym odkazom na Horthyho a jeho kontroverzné ideológie.
Maďarská politika sa podobá na neurotické trápenie, reflektujúce nielen národné útrapy, ale aj literárne dielo Endre Adyho. Národ je predstavený ako strážca Západu, pričom si jeho predstavitelia kladú otázky, ako vlastne bojujú s nedávnou minulosťou a prehistorickými démonmi. Takýto naratív vytvára zamieňanie skutočnosti s fiktívnymi hrdinstvami.
Budúcnosť Maďarska pod vedením Orbána sa stáva otázkou závislosti od krajín ako Rusko a Čína, čo vyžaduje nový pohľad na to, čo to znamená byť Maďarom. Z predpisovania hrdinov a proroctiev by sa mohla transformovať na závislosť, ktorá podkopáva samotné základy národnej identity, a to nielen v očiach Maďarov, ale aj širokej európskej komunity. Bude zaujímavé sledovať, ako sa tento konflikt medzi historickým hrdinstvom a súčasnou realitou vyvinie v nasledujúcich rokoch, najmä pri pohľade na reakcie zo strany cudzej moci, ktorá skôr než skutočné priateľstvo ponúka len ambivalentné záujmy a politické kalkulácie.
