Jedna nekonečná konsolidácia hanba
Konsolidácia, akú si naši politickí vodcovia zvolili, sa ukazuje ako plná neefektivity a pokrytectva, pričom zlikviduje posledné zbytky ochoty občanov obetovať sa pre lepšiu budúcnosť. To, čo sa v posledných rokoch deje, je len grotesknou verziou predchádzajúcich pokusov o „utahovanie opaskov“, reprezentujúcou zlyhanie našich správnych orgánov.
Racionalita narazí na nedôveru
V prostredí, kde sa obyvateľstvo trápi s neefektívnymi reformami, sa objavujú hnutia, ktoré sú založené na jednoduchých a realistických hodnotách. Napriek skepse vo významnej časti populácie sú tu aj silné prúdy zdravého rozumu. Tento „sedliacky rozum“ nás núti predpokladať, že každý by sa mal prispôsobiť svojim možnostiam a nie žiť na úkor iných. Bohužiaľ, tento prístup sa zdá byť v súčasnosti na ústupe.
Pekný sarkazmus Václava Klausa
Majster satiry, Václav Klaus, postrehol slovenskú predispozíciu k masochizmu. Vidyjujúce našu schopnosť znášať to, čo by inde občania odmietli, sa dalo pokladať za akúsi zvláštnu formu národnej identity. Naša ochota znášať ťažkosti v záujme posunu dopredu sa však pomaly vytráca, a to predovšetkým v dôsledku nedôvery voči vládam, ktoré sa len prizerajú, ako sa situácia zhoršuje.
Chaos v správe vecí verejných
Našich lídrov, ktorí by mali ukázať rozumné riešenia a spravovať situáciu s rozvahou, nezvládajú ani zjednodušenú legislatívnu zmenu, o ktorej diskutujú celé mesiace. Svoju nenažranosť maskujú trápnymi výhovorkami pred verejnosťou, čím sa znova ukazuje ich nezodpovednosť. Nápady na zmeny v daňovom a odvodovom systéme sú požadované, no ich realizácia je fraškou, reprezentujúcou neschopnosť riadiť sa predpismi, očakávaniami a potrebami obyvateľstva.
Konsolidačná politika ako nástroj deštrukcie
Konsolidácia ekonómie, ako ju naši politici implementujú, sa zjavne zmeniť na jednosmernú ulicu. Čo je horšie, tento proces predpokladá rozsiahly škodlivý vplyv na občiansku solidaritu a akú-takú dôveru verejnosti v správu vecí verejných. Vzniká tu nebezpečný pocit frustrácie, ktorý môže mať za následok iracionálne reakcie a potenciu vytvárať nové vlny nespokojnosti, čo len podkopáva dôveru v schopnosti budúcich vlád.
Odpor a iracionalita
Oozdravie budúceho konsolidátora bude predsa závislé na aktuálnom duševnom rozpoložení spoločnosti. Ak náš štát nepríde k zmene, táto tendencia može prehlbovať averziu a vzburiť rozumné prístupy, po ktorých už nebude žiadna nádej. Lebo ak budeme naďalej kráčať po tejto ceste a považovať problém za zanedbateľný, máme pred sebou jedine krutú realitu, bez šance na záchranu. V tejto výnimočne beznádejných časoch sa zrejme ani pohľad na nádhernosti Rodosu alebo na slávu Atén nezmení na iné ako zlý vtip.
