Rozhodnutie Európskeho súdu o zaistení majetku: Všeobecný záujem alebo prax, ktorá prekračuje hranice?
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) sa v prípade Forai proti Slovenskej republike zaoberal zákonnosťou rozhodnutia o zaistení majetku, ktoré malo hodnotu približne milión eur. Tento krok, schválený príkazom prokurátora, bol spojený s obvinením sťažovateľa za obzvlášť závažný zločin spojený s porušovaním povinností pri správe cudzieho majetku.
Podľa dostupných informácií ministerstva spravodlivosti, sťažovateľ, ktorý pôsobil ako generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne, bol obvinený z nelegálneho uzatvárania dodatkov k zmluve s určitým dodávateľom. Tieto dodatky údajne umožnili poskytovanie zdravotnej starostlivosti v súlade s katalógom zdravotných výkonov, čo spôsobilo ekonomické škody pre poisťovňu vo výške minimálne 1,5 milióna eur.
V reakcii na toto obvinenie sa sťažovateľ obrátil na ESĽP s tvrdením, že príkaz na zaistenie jeho finančných aktív bol nezákonný a bez opodstatnenia. Súd však konštatoval, že rozhodnutie o zaistení bolo opodstatnené a zamerané na ochranu verejného záujmu, keďže existovali dôkazy o možné zneužitie majetku ako výnosu z trestnej činnosti.
ESĽP pri posúdení prípadu vyhodnotil, že právny postup vychádzal z výsledkov vnútorného auditu a správy Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré potvrdili porušenie platných pravidiel a vysokú pravdepodobnosť škody presahujúcej 1,5 milióna eur. Dokonca znalecký posudok naznačil, že škoda mohla dosiahnuť medzi 3,6 a 4 miliónmi eur, čo podčiarklo závažnosť situácie.
Aj keď zaistenie majetku zasiahlo do majetkových práv sťažovateľa, ESĽP poznamenal, že neobmedzilo jeho základné životné podmienky, nakoľko zaisťovaný majetok predstavoval len časť jeho celkového imania. Súd taktiež vzal do úvahy, že trestné konanie pokračuje, pričom sú zhromaždené dôkazy vzbudzujúce podozrenie o možnej súvislosti majetku s trestnou činnosťou.
Na základe predchádzajúcich skutočností ESĽP odmietol časť sťažnosti týkajúcu sa zákonnosti zaistenia majetku, uznajúc, že nešlo o úkon bez rozumného dôvodu. Takisto boli zamietnuté aj ďalšie sťažnosti, ktoré sa týkali nedostatku procesných záruk a porušenia práva na spravodlivé súdne konanie, pričom súd ich označil za neopodstatnené. V konečnom dôsledku bol celý prípad vyhodnotený ako neprijateľný, pričom rozhodnutie súdu je konečné.
