Finančné správanie slovenských domácností: Rozdelené účty a tajné fondy
Prieskum realizovaný investičnou platformou XTB a agentúrou Ipsos poskytol zaujímavé informácie o finančnom správaní slovenských párov. Zistilo sa, že takmer polovica domácností má oddelené bankové účty, avšak vo väčších finančných rozhodnutiach často spolupracujú. Tento paradox poukazuje na pokračovanie tradičných genderových rolí aj v súčasnosti.
Štatistiky naznačujú, že 45 percent respondentov sa spolieha na úplne oddelené finančné účty, zatiaľ čo ďalších 32 percent párov volí model spoločného účtu popri individuálnych účtoch. Iba pätina domácností prevádzkuje svoje financie exkluzívne cez spoločný účet. O to prekvapujúcejšie je, že 19 percent opýtaných priznalo existenciu „tajného fondu“, o ktorom ich partner nevie, čo naznačuje, že financie predstavujú dôležitý aspekt partnerských dynamík.
Pri rozhodovaní o veľkých investíciách, ako sú nákupy áut alebo väčšie majetky, sa 70 percent párov dohodne spoločne. Mnohí muži, presne 26 percent, si naproti tomu myslia, že oni sú tými, ktorí rozhodujú. To sa líši od názorov žien, z ktorých len 19 percent súhlasí s tým, že muži dominuje vo financiách. Na druhú stranu, 8 percent žien presadzuje názor, že ich vplyv pri rozhodovaní je väčší, zatiaľ čo len 0,2 percenta mužov to považuje za pravdu.
Rozdelenie rolí sa ešte viac prejavuje pri bežných výdavkoch. A hoci 45 percent domácností uvádza, že bežné nákupy sú výsledkom partnerstva, 41 percent z nich zabezpečuje nákupy prevažne ženy. Muži sa do týchto domácich povinností zapájajú len v 14 percentách prípadov. Zaiste, táto dynamika ukazuje na nezostupujúce stereotypy, kde ženy preberajú primárnu zodpovednosť za nákupy potravín a drogérie, čo potvrdzuje 54 percent žien v porovnaní s len 28 percentami mužov, ktorí si myslia, že toto bremeno nesú prevažne ženy.
Vladimír Holovka, obchodný riaditeľ XTB, poznamenáva, že aj keď sa pri veľkých finančných rozhodnutiach páry do značnej miery spájajú, bežná prax stále odráža tradičné rodové usporiadanie. Na druhej strane však vidíme generačný posun vo vnímaní investícií, najmä medzi mladšími ročníkmi a ženami. Systematické zvyšovanie finančnej gramotnosti predpokladá, že investovanie sa čoskoro stane zaužívanou súčasťou správy rodinných financií.
Prieskum tiež zistil, že približne jedna tretina Slovákov pravidelne investuje, zatiaľ čo rovnaký podiel uvádza, že investovanie nemá v pláne. Muži vo všeobecnosti investujú častejšie ako ženy, pričom 59 percent mužov uvádza, že investuje, zatiaľ čo u žien je toto číslo približne 51 percent. V rámci týchto investícií 29 percent žien investuje pravidelne, avšak 35 percent žien sa zatiaľ do investovania vôbec nepustilo.
Zaujímavým trendom je narastajúci podiel žien medzi investormi na Slovensku. Kým v roku 2024 ich podiel predstavoval len 7 percent, ku koncu roka 2025 vzrástol na takmer 19 percent, čo predstavuje výrazný medziročný nárast. Mladí ľudia vo veku 27 až 35 rokov sa ukázali ako najaktívnejšia investičná skupina, pričom mnohí z nich pravidelne investujú. Naopak, najnižší podiel pravidelných investorov sa nachádza medzi respondentmi vo veku 54 až 65 rokov, kde približne štvrtina z nich investuje pravidelne.
V súvislosti s investíciami tvrdí Holovka, že obavy z financií a straty peňazí sú častými dôvodmi, prečo mnohí respondenti odkladajú alebo sa vyhýbajú investovaniu. Zároveň, ak by respondenti dostali dodatočných 2000 eur, tretina z nich by ich odložila do úspor, 17 percent by investovalo a 15 percent by peniaze minulo na dovolenku alebo hmotné veci. Tento prieskum jednoznačne ukazuje, že aj cez existujúcu dynamiku zmien a pokrok v investovaní, tradičné vzorce správania a pohľady na financie ostávajú silné.
