Diskusia o vplyve dohovoru Mercosur na európske poľnohospodárstvo
Aby sa zabezpečilo správne fungovanie našich stránok, je nevyhnutné mať aktivovaný JavaScript. Pri zohľadnení aktuálnych udalostí v oblasti poľnohospodárstva, najmä pred podpisom obchodnej dohody Mercosur medzi Európskou úniou a juhoamerickými krajinami, sa objavujú rôzne obavy a názory na možný dopad tejto dohody na miestne farmárstvo.
Európska únia sa chystá uzavrieť obchodnú dohodu s krajinami Latinskej Ameriky, ktorá môže viesť k zásadným zmenám v štruktúre predaja a cenách potravín. Podľa predpokladov by sa mohol ročný vývoz EÚ do zúčastnených krajín zvýšiť o 39 % a dosiahnuť až 49 miliárd eur. Toto vyhlásenie spôsobilo nepokoj medzi tisíckami európskych farmárov, ktorí varujú pred hrozbou likvidácie miestneho poľnohospodárstva.
Obavy farmárov pramenia predovšetkým z liberalizácie 82 % agroproduktov, čo by umožnilo vstup lacného mäsa a cukru z Brazílie a Argentíny na európsky trh. Expert na agrosektor Juraj Huba však tvrdí, že takáto „záplava” juhoamerických komodít nie je reálna. Podľa neho objem dovozu nebude zásadný pre európsku produkciu a už teraz je možné pozorovať prítomnosť juhoamerických produktov na trhu.
Farmári sú frustrovaní aj z toho, že musia dodržiavať prísne ekologické normy v EÚ, zatiaľ čo ich kolegovia v Južnej Amerike nemajú podobné povinnosti. Huba vyjadruje názor, že konečná voľba bude na spotrebiteľoch, ktorí sa budú musieť rozhodnúť medzi domácimi produktmi a lacným dovozom. Zdôrazňuje, že pre európskych farmárov, najmä slovenských, bude ťažké konkurovať juhoamerickým pestovateľom, najmä pokiaľ ide o mzdy, ktoré v Brazílii dosahujú približne 340 dolárov mesačne, zatiaľ čo na Slovensku sú to viac ako 1100 eur.
Okrem obáv z dohovoru Mercosur sú slovenskí farmári znepokojení aj dovozom poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Huba však upozorňuje, že skutočné problémy slovenského agrosektora spočívajú niekde inde. Tvrdí, že slovenské poľnohospodárstvo sa dostalo do stavu, kedy produkuje komodity, ktoré nespracováva na konečný produkt, čím sa dostáva na úroveň Afriky.
Podľa odborníka by štát mal vypracovať moderný plán rozvoja poľnohospodárstva a spracovateľského priemyslu, vrátane investícií do moderných technológií a veľkovýroby, aby bola slovenská produkcia konkurencieschopná a aby sa vyvarovala stagnácii, ktorá ju udržuje v zastaraných praktikách z 90. rokov. Záverom, pokiaľ sa nevytvoria podmienky pre vzrůst a rozvoj, bude slovenský agrosektor čeliť viacerým výzvam a hrozbám v nadchádzajúcich rokoch.
