Zubár postavil v Šamoríne za dotácie envirocentrum, ktoré vyvoláva podozrenia
Environmentálne centrum vybudované v meste Šamorín, pôvodne telesne zortientované ako školiace stredisko, sa stalo predmetom diskusie a kontroverzií. Budova, ktorá sa nachádza na križovatke Vinohradskej a Bratislavskej ulice, bola postavená s pomocou dotácie vo výške dvoch miliónov eur z eurofondov. Táto informácia je zaznamenaná na tabuľke pri vstupe, avšak od uvedenia do prevádzky sa zdá, že sa tam neuskutočnilo prakticky nič. To vyvoláva otázky o jej účele a transparentnosti financovania.
Podľa anonymného občana, ktorý na tento projekt upozornil, budova ostáva dlhodobo uzavretá a na zvonenie nikto nereagoval. Redaktori denníka SME, ktorí sa na miesto prišli pozrieť, zaznamenali, že cez presklenú stenu videli vrátnicu, avšak aj s malou aktivitou vo vnútorných priestoroch. Na pultíku ležala prezenčná listina z jedného workshopu a na stenách viseli plagáty s ekologickou tematikou.
V rámci analýzy situácie sa ukázalo, že nezisková organizácia, ktorá získala dotáciu, bola vytvorená najmä na účely tohto projektu. Manažment a aktivity centra zabezpečovali najaté externé firmy, ktoré zostali neidentifikované. Zároveň, dôležité inštitúcie v Šamoríne nemajú žiadne informácie o činnosti tohto centra, čo vzbudzuje ďalšie obavy o jeho transparentnosti.
Posledným rozmerom tohto prípadu je spomenúť, že podobná situácia bola zaznamenaná v minulosti, keď boli dotácie využívané na výstavbu penziónov, ktoré postupne prešli do súkromných rúk po uplynutí obdobia udržateľnosti. Takýto model financovania už bol predmetom kritiky.
Na tento projekt je úzko spätý zubár Roman Sovík, ktorý vlastní zubnú ambulanciu pod názvom Molar, nachádzajúcu sa len 300 metrov od novostavby. V máji 2021 vyhlásilo ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja eurofondovú výzvu na budovanie environmentálnych centier, ktoré by informovali o adaptácii na zmenu klímy. Z celkového počtu 15 schválených projektov bola definitívne najväčšia suma, takmer dva milióny eur, presne pridelená inštitútu, ktorého predsedom sa stal Sovík len dva mesiace po vyhlásení výzvy.
V súvislosti s touto výzvou je dôležité poznamenať, že vyžadovalo len 5-percentné vlastné spolufinancovanie, čo je neobvykle nízke v porovnaní s predchádzajúcimi podobnými projektmi. Drvivá väčšina dotácie bola použitá na výstavbu budovy, zvyšok mal ísť do vybavenia a organizácie workshopov.
Zatiaľ čo sa na internete nenachádzajú záznamy o predošlých aktivitách Inštitútu právneho povedomia v oblasti životného prostredia, namiesto toho sa zameral na otázky právneho vedomia. Otázky o transparentnosti a skutočnom účele centra, resp. o možnostiach a nástrojov jeho činnosti, ostávajú otvorené.
