Namiesto nezávislosti, separatizmus: Ruská propaganda na Wikipédii
V Estónsku sa čoraz viac hovorí o problémových zmenách v obsahu na Wikipédii, kde sa historické udalosti prepisujú tak, aby vyhovovali ruskému naratívu. Estónci vidia kontrolu nad vlastnými dejinami ako kľúčový faktor pri formovaní svojho národného obrazu vo svete. Toto pozorovanie prichádza v čase, keď v anglickej Wikipédii narastá používanie termínov ako „separatistická ofenzíva” namiesto „vojny za nezávislosť”.
Stovky významných estónskych osobností, vrátane šéfky európskej diplomacie Kaji Kallas, sa na Wikipédii uvádzajú ako narodené v Sovietsko zväze, čo je v príkrom rozpore s postojom Estónska, ktoré považuje republiku založenú v roku 1918 za právne existujúcu aj počas sovietskej okupácie.
Úpravy v článkoch na Wikipédii vykonáva anonymný užívateľ, známy pod prezývkou Gigman, ktorý údajne venoval hodiny prepisovaniu informácií, vrátane zmien názvu estónskeho hlavného mesta z Tallinn na jeho azbukový prepis „Tallin“. Estónski novinári, ako Ronald Liive, tento jav nazývajú „agresívnou rusifikáciou dejín”.
Nahrádzanie pojmov ako „obranná vojna” pojmami ako „separatizmus” alebo zmena cieľa vojny na prioritizovanie konfliktu, namiesto nezávislosti, je podľa mnohých Estóncov viac než len jazykovým pochybením; ide o systematický pokus o prepisovanie historického naratívu a znižovanie legitímnosti estónskej suverenity.
Podľa expertov z občianskeho združenia Wikimedia Eesti sa tieto zmeny neuskutočňujú len náhodne, ale ako súčasť širšej stratégie „mäkkého vplyvu”, pri ktorej sú historické naratívy postupne prebíjané a upravované.
Hlavné dôsledky a obavy Estóncov
Estónski novinári a vedci varujú, že ak stratíme kontrolu nad vlastnými dejinami na Wikipédii, strácame aj kontrolu nad tým, ako je naša krajina vnímaná vo svete. Tieto úpravy,” tvrdia, „môžu mať vážne dôsledky, keďže informácie na Wikipédii čerpajú diplomati, novinári a dokonca aj strojové učenie, ktoré sú dnes bežne používané na analýzu rôznych textov.” Tento fakt posúva potrebu ochrany estónskej histórie do popredia.
Okrem Estónska sa takýto problém objavil aj v Litve, kde v biografiách politikov dochádza k rovnakým pokusom o manipuláciu s informáciami. Takéto praktiky sú považované za nebezpečné, a to nielen pre historickú presnosť, ale aj pre geopolitickú situáciu v regióne.
Záver
Skúmanie zmien v článkoch na Wikipédii ohľadom Estónska a pobaltských štátov poukazuje na hlboké a systematické úsilie o prepisovanie histórie, ktoré môže mať vážne následky na ich medzinárodné postavenie. Historické naratívy sa tak stávajú boiskom mocenských záujmov, a preto je kritická obrana týchto informácií nevyhnutná nielen pre Estóncov, ale pre celé post-sovietske spoločenstvo.
