Desiatky tiel pred provizórnou márnicou: Iránsky režim strieľa do tvárí
Irán čelí revolte, ktorá už stála životy viac ako 538 ľudí, pričom počas protestov zahynulo 490 demonstrantov. Namiesto dialógu iránsky režim ustupuje k brutálnej represii, kde nielen, že vyhrážka trestu smrti znásobuje strach, ale i teror na uliciach posúva laťku bezprecedentne vysoko.
Očividne je atmosféra v Teheráne a ďalších mestách plná napätia, o čom svedčí aj výrok anonymnej 28-ročnej iránskej novinárky, ktorá s hrôzou pozoruje, ako ozbrojenci útočia na protestujúcich. „Ulice sú plné krvi. Obávam sa, že budem svedkom mora mŕtvych ľudí. Videla som ich úmyselne strieľať do tvárí,“ varuje.
Od podnetných akcií sú vzburovaní obyvatelia hromadne v uliciach, a to aj napriek hrozbe zo strany štátu. Tisíce ľudí sa odvažujú vykrikovať heslá ako „Smrť diktátorovi!“ a žiadajú návrat monarchie pred revolúciou z roku 1979. Napriek tomu, že íránske bezpečnostné zložky posielajú svoje sily do ulíc, bytie prítomné vo všetkých hlavných mestách svedčí o neustálom odhodlaní občanov vzoprieť sa diktatúre.
Ľudské práva sú v Iráne brutalizované a obete týchto represívnych opatrení stúpajú, zatiaľ čo operatívy ozbrojených síl sa stávajú nástrojom strachu. V reakcii na zverstvá je aj Donald Trump v pozícii, kde zvažuje kroky proti iránskemu režimu, ktorý spôsobuje smrteľné následky pre svojich vlastných občanov. Zatiaľ, čo Trump vyjadruje obavy z prekročenia červenej čiary v prípade zásahu, režim v Iráne sa akoby neobával reakcie, ale činí svojich vlastných ľudí obetami.
Situácia sa zhoršila, keď iránske ministerstvo zahraničných vecí prednieslo, že situáciu považujú za „kontrolovanú“, aj keď zo správ vyplýva opak. Tisíce zatknutých a mŕtvych sú krutým pamätníkom súčasných represií voči slobode a voči právu na protest. Bezpečnostné zložky, postavené do pozície nástroja, sa však opierajú o trvalé krízové obdobie a strachujú o stabilitu režimu.
