Protesty v Iráne si vyžiadali minimálne 192 mŕtvych, úrady signalizujú zintenzívnenie represie
V Iráne sa v uplynulých dvoch týždňoch počas protivládnych protestov stalo tragédiou, keď najmenej 192 ľudí prišlo o život. Túto informáciu poskytla nórska mimovládna organizácia Iran Human Rights (IHR), pričom varovala, že skutočný počet obetí môže byť oveľa vyšší. Po vypnutí internetovej komunikácie v krajine sa stalo náročným overovať akékoľvek ďalšie informácie.
Spomínaná organizácia hlásila, že od začiatku protestov potvrdila zabitie minimálne 192 demonštrantov. Úrady v Iráne obmedzili prístup na internet, čím sa výrazne sťažilo získavanie presných údajov o situácii. Niektoré správy naznačujú, že skutočný počet mŕtvych by mohol prekročiť 2000, čo len podčiarkuje dramatickosť aktuálnych udalostí.
Iránske úrady sa v sobotu vyjadrili, že zintenzívnia opatrenia voči najväčším protirežimovým protestom za posledné roky. Revolučné gardy obvinili demonstrantov z teroristických činov a prisľúbili ochranu vládneho systému. V hlavnom meste Teheráne a jeho okolí pokračovali zhromaždenia, kde protestujúci intenzívne vyjadrovali nespokojnosť, čo sa ilustrovalo búchaním na hrnce a vykrikovaním protirežimných sloganov.
Iránske oddelenie bezpečnosti obviňuje Spojené štáty z podnecovania protestov, ktoré začali v dôsledku hospodárskych kríz. Dôsledkom týchto nepokojov je zastavenie internetových služieb, čo ešte viac komplikuje získavanie informácií o situácii v krajine. Amnesty International a ďalšie ľudskoprávne organizácie už vyjadrili znepokojenie nad stúpajúcou brutalitou zo strany iránskej vlády a dodali, že protestujúcim hrozí trest smrti.
Niekoľko informácií zverejnili aj nemocnice, ktoré sú preťažené, pričom zásoby krvi sa ohlasujú ako skutočne nízke. Mnohí demonštranti údajne utrpeli vážne zranenia od bezpečnostných síl, pričom vysoký počet obetí naznačuje, že ide o systematický zásah voči nespokojnej populácii.
O dopade protestov a situácii v Iráne hovorí aj americký prezident Donald Trump, ktorý vyhlásil, že USA sú „pripravené pomôcť“ protestnému hnutiu. Reformy a úpravy v krajine sa vyžadujú, pričom Trump nevylúčil ani možnosti vojenského zásahu, čo by mohlo dramaticky zmeniť regionálnu stabilitu.
Iránske úrady sa snažia potlačiť skutočnosť, že protesty sú jednou z najvýznamnejších výziev teokratických autorít od návratu islamského režimu v roku 1979. Situácia v uliciach Iránu zostáva napätá a vyžaduje si medzinárodnú pozornosť, pretože krajina čelí jedným z najhorších vnútorných kríz, ktoré sa vyznačujú vysokým počtom obetí a masovými zadržaniami.


