Keď má pravdu Ľuboš Blaha
Trumpova úprimnosť, alebo skôr jej ilúzia, spôsobuje, že studené vojenské ťaženia naberajú chaotické kontúry. V snahe o moc a vplyv sa svet stáva hračkou pre bezohľadných lídrov, ktorí si neuvedomujú, aké dôsledky ich činy prinášajú. Predovšetkým sa to ukazuje na príklade Venezuely, kde sa Američania chystajú nastoliť svoju dominanciu. Zložitá situácia pre Slovensko spočíva v tom, že naše dianie je akosi ignorované, kým pre silné veľmoci je to len kusón v ich geopolitických hrách.
Dnes, keď sa Trumpova politická dráha zdá byť na vzostupe, je jasné, že jeho cieľom je mať monopól na zdroje, najmä ropu. V prípade Venezuely, krajiny bohatého na prírodné zdroje, ide v podstate o ťaženie surovín, nie o ochranu ľudských práv, ako by sa snažil vo svojich vyjadreniach presadiť.
Ľuboš Blaha, jehož názory vo všeobecnosti vyvolávajú vášne, sa v tomto kontexte stáva aktérom, s ktorým je potrebné sa zaoberať. Jeho pohľad na Trumpa a jeho vojenské operácie sú nemenné a rázne kritický. Zhoduje sa v tom, že americké kroky v Karibiku sú skôr imperialistické, než humanitárne. Svoje presvedčenie zakladá na faktu, že nie je v porovnaní s Trumpovým radikalizmom žiadny rozumný krok vo vzťahu k Venezuele.
Hoci sa Blaha dostáva do zaujímavých situácií, kedy sa zdá, že súhlasí s jeho názorom vo veci intervenčných stratégií, ostáva pre neho dôležité, aby zdôraznil, že americká intervencia nie je riešením. Je paradoxné, že v momente, keď sa na svetovej scéne objaví figura ako je Maduro, sa hovor padá na osobnosti, akými sú Trump a jeho politika, čo stále potvrdzuje známe prirovnanie, že i stojace hodiny dvakrát za deň ukazujú správny čas.
V tomto mori protichodných postojov sa skutočne aj zdanlivo irelevantné dilemy stávajú skoro nevyhnutnými. V konečnom dôsledku, svet, v ktorom stvárňujú silní svoje vily, sa ukazuje ako veľmi rozporuplný. Každý z týchto lídrov, Maduro i Trump, predstavuje jiný aspekt tej istej mince – moc, ktorú si vzájomne ukradli, pričom obyčajní ľudia znášajú následky ich rozhodnutí.
Nenechajme sa však pomýliť: opravdový humanizmus sa nedá dosiahnuť cez vojenské zásahy, ale za pokojných podmienok a dodržiavaním medzinárodného práva. Slovensko sa predovšetkým bojí dlhodobých následkov, ktoré načrtnuté vojenské operácie môžu mať aj na našich severných susedov.
Iste, súčasná situácia v Venezuele a vzťahy medzi veľmocami ukazujú, že stratégiou je občas merať aj v iných vodách – ako aj zneužitie demokracie na politické ciele. Je teda nevyhnutné nastúpiť na cestu, kde získať rovnováhu medzi silou a autonómiou bude čoraz zložitejšie.
Zdroj: www.sme.sk/komentare/c/ked-ma-pravdu-lubos-blaha-pise-samo-marec
