Česko na dohmat k Maďarsku a Slovensku
V kontexte predvolebného konsenzu českého komentariátu sa objavuje zásadný rozpor. Tvrdenie, že „Babiš nie je Fico,” teda, že Česko nebude spolu s Maďarskom a Slovenskom vystupovať proti „Bruselu”, sa javí ako racionálne. Azda vôbec nie je prekvapujúce, že s Orbánom a Ficom sa aj český premiér vzdal záruky za ukrajinský úver, čo Česku neprinesie žiadne ekonomické výhody. Naproti tomu, riziko zvýšenia deficitu pod vedením Schillerovej je závažnejšie než české ručenie, ktoré môžeme chápať ako symbolicky nevhodné.
Odmietnutie prejaviť solidaritu s obranou Ukrajiny, ktorá prispieva k ochrane Európy, naznačuje radikálny posun, posúvajúci Česko blízko k dvojici odporcov Maďarsku a Slovensku. Tento postoj určite nedošiel pozornosti svetových médií, no bez povšimnutia zostala aj silná reakcia Babiša na zaradenie Česka do tejto skupiny.
Prioritou strany ANO je totiž obnova V4 a Orbán v okamihu, keď sa dozvedel o víťazstve ANO, túto iniciatívu skoro nazval hotovou vecou. Je zrejmé, že vzorce regionálnej spolupráce sa čelom k absolútne novým výzvam menia, čo spôsobuje aktívne napätie.
Súčasne je ťažké ignorovať čoraz zreteľnejšie snahy o prepojenie Maďarska a Slovenska na Česko, ako aj snahy o vylepšenie reputácie vlád, ktoré odmietajú podporu Ukrajine. Toto tvorí znepokojujúci podtext pre celý stredoeurópsky región.
Je kladený dôraz na historické väzby a ekonomické zloženia, a táto dynamika môže mať rozsiahle geopolitické dôsledky. Na obzore je prehodnotenie a zmeny postojov, čo znepokojivo naznačuje posunutie sa smerom k autoritárskejším prístupom.
