Od pravicového extrémizmu k pozitívnemu vplyvu: Príbeh Andrey Klobušníka
Andrej Klobušník, učiteľ na základnej škole v Ždani pri Košiciach, sa od svojich tínedžerských rokov, kedy sa pridal k pravicovým extrémistickým skupinám, vyvinul do záujmu za pozitívny vplyv na deti. V súčasnosti, aj keď má iba 29 rokov, učí deti vo veku od desiatich do šestnástich rokov. Jeho skúsenosti z minulosti, keď sa ocitol v prostredí, ktoré podporovalo nacionalizmus, mu lokálne poskytli jedinečný pohľad na pedagogické výzvy, ktorým dnes čelí.
„Nedá sa s určitosťou povedať, že by som bol zásadne iný človek ako dnes, hoci prostredie, ktoré ma vtedy obklopovalo, bolo na míle vzdialené od toho, v ktorom fungujem teraz,“ hovorí Andrej, pričom reflektuje na svoj prechod z mladistvej rebélie k aktualizovanému spôsobu integrovania hodnoty vzdelávania a inklúzie do života detí.
Vrodinnej atmosfére a rozvedenej škole si Andrej uvedomil dôležitosť motivácie a jej vplyv na desiatky mladých ľudí, ktorých učí. Namiesto klasického prístupu sa snaží deti povzbudzovať a chváliť, berúc do úvahy ich individuálne talenty. „Deti potrebujú stratégiu, ako znížiť vlastné pochybnosti. Náš súčasný školský systém sa často sústreďuje na demotiváciu,“ dodáva. Jeho snaha prispieť k zlepšeniu duševného zdravia detí ho vedie k činnostiam, ktoré posilňujú ich sebavedomie.
V puberte bol Andrej silne ovplyvnený konšpiračnými teóriami a propagandou, ktoré viedli k nacionalistickým pocitom. Priznáva, že v týchto rokoch čerpal najmä z jednostranných informácií, aj z časopisu „Zem a vek“, ktorého popularita v týchto rokoch stúpala. „Boli sme skupinou zmätených, slabo informovaných chlapcov, skôr nahnevaných, ktorí sa ešte snažili pochopiť svoj svet,“ spomína na obdobie, kedy sa ocitol v partii, ktorá sa sice identifikovala s konzervatívnymi hodnotami, avšak reálne v mnohých aspektoch nezdieľala fašistickú ideológiu.
„Nikdy som nebol typom, ktorý by otvorene propagoval nacistické myšlienky alebo bral účasť na extrémistických akciách, ako sú pochody Kotlebu,“ hovorí Andrej. Akosi nedopatrením však ospravedlňoval niektoré historické postoje a tiež vychovával negatívne stereotypy voči Rómom, čo považuje dnes za osudnú chybu svojho mladosti.
Po tom, ako sa v jeho živote osvietila nová perspektíva, Andrej sa vzdal predmetov, ktoré predtým uznával ako pravdivé, a vyhľadáva cesty, ako inšpirovať deti, aby neprepadli podobným omylom. „Musíme budovať mosty, nie štíty. Mierny, empatický prístup a otvorené diskusie sú kľúčom k lepšiemu porozumeniu,“ uzatvára.
V súčasnosti si kladie za cieľ nielen učiť, ale aj zmeniť životy detí, s nimi budovať ich sebavedomie a taktiež ich učí, že postoje a názory sa dajú zmeniť. „História nám jasne ukazuje, že aj my sme sa menili. A táto zmena je tou najcennejšou skúsenosťou, ktorú im môžem poskytnúť,“ dodáva Andrej, ktorého mesačný plat 1400 eur v hrubom avšak rodinu neuživí. To je ďalšia výzva, ktorú musí riešiť.
