Fico a jeho ambície nadpolovičnej moci
Premiér Robert Fico sa opäť dostáva do pozornosti svojimi požiadavkami, ktoré vzbudzujú obavy o osud slovenskej polície. Avizoval, že spravodajsko-silové krídlo strany Smer, ktorú vedie, by malo získať plný prístup k policajným orgánom. Takéto vyhlásenia, známe z obdobia, keď sa moc politických strán prepojená na bezpečnostné zložky stávala nástrojom represií, sú jasným varovaním pre slovenskú demokraciu.
Fico sa vo svojich vyjadreniach nezastavuje pred ničím, ani pred ideou, že „odborné štruktúry“ prepojenej s funkciami v ministerstve vnútra by mali naďalej zasahovať do práce polície a „reagovať“ na kritiku. Kontext tejto kvalifikácie je alarmujúci, pretože naznačuje opätovný pokus o predpokladanú kontrolu nad políciou, čím by sa mohli narušiť nezávislé vyšetrovania a spravodlivé stíhanie politických protivníkov.
Fico sa v minulosti viackrát snažil oslabiť svojich politických protivníkov, pričom proporcie jeho „právnych štruktúr“ mnohí vnímajú ako milý eufemizmus pre kádre, ktoré za sebou zanechali politicky motivované škandály. V tom prípade by sa naozaj dalo povedať, že Fico sa voči opozícii správa ako psychológ, pričom na to, aby uchopil kľúče od policajných služieb, využíva zdanlivo zdanlivo bezhraničnú moc svojho postavenia.
Nečinné pozorovanie od kandidatúr Igor Matoviča po špekulácie o koalíciách s Pellegrinim, posilňuje politickú kultúru neúcty, ktorá sa vracia do slovenského politického diskurzu. Znepokojuje, že po Psychopatovom merítku mnohí podozrievajú Fica nielen z maniere aby zamaskoval svoje slabosti, ale aj z pokusov o znovuzrodenie dávnych praktík, ktoré viedli k bezprávnemu manipulovaniu so spravodlivosťou a nedemokratickým mocenským štruktúram.
História naznačuje, že zahmlievanie a presúvanie zodpovednosti za neúspechy na policajné zložky je nebezpečným trendom. To, čo je obzvlášť znepokojivé, je, že Fico čelí hlbokému nedostatku rešpektu voči odbornej sfére, pričom podceňuje dôvody, prečo by mali orgány činné v trestnom konaní zostávať nezávislé voči politickému tlaku.
Historické paralely
Fico svojim vyhlásením vyzýva k nebezpečným historickým paralelám, ktoré predpokladajú politickú kontrolu na úkor demokratických princípov. Oslabovanie slobody médií a útoky na opozíciu, mnohí pozorovatelia vnímajú ako varovný signál, že Slovensko sa nachádza na tenkej hranici medzi súčasnou demokraciou a jej prevrátením do autokratických praktík, aké sme zažili v minulosti. Pripomína to obdobia predchádzajúceho tlaku na opozíciu za čias bývalých totalitných režimov.
Bez ohľadu na to, akú taktiku Fico zvolí, slovenská demokracia má pred sebou výzvy, ktoré si zaslúžia kritickú pozornosť a angažovanosť občanov. Zostať pasívnymi divákmi v súčasnom politickom diskurze by mohlo viesť k závažným následkom, ktoré by ohrozili budúcnosť právneho štátu na Slovensku.
