Fiktívna realita Zdravej župy
V Trnavskom samosprávnom kraji sa od roku 2021 prežíva reality show s názvom Zdravá župa. Spoločnosť je zavedená ako záchranné koleso pre zdravotnú starostlivosť v regióne, ale ak osi hľadá realitu, bude sklamaná. Hovorca TTSK Peter Kováčik potvrdil, že zdravotníctvo tu šmýka na hrane profitability a nie je tajomstvom, že Zdravá župa už dlhé roky hospodári so stratou.
Únos operatívy a finančné výzvy
Problémom je, že strátom nie je koniec. Až na výnimočné situácie, ako bol prvý rok existencie, Zdravá župa neustále čelila rastúcim deficitom. Napríklad Anton Novák, Trnavčan, uviedol, že straty stále rastú, hoci výnosy akoby trblietali. Kde je teda kazateľnica pozitívneho hospodárenia, keď dopyt po zdravotných službách prekonáva všetky možné očakávania?
Neprimeraná zodpovednosť a skryté náklady
Okrem toho je znepokojujúce, že na prevádzkové náklady Zdravej župy sa skladajú občania. Politika krajských poslancov využíva verejné zdroje na pokrytie prevádzkových strát, pričom dopyt po odborných službách je stále obrovský. Strata je zjavne akceptovaná ako cena za zachovanie ľudskej životnej úrovne, ale za akú cenu? Na záchranu pacientov sú tu prevádzky, ale nie je dôvod na spokojnosť; z pohľadu governance je to doslova tragédia.
V porovnaní s inými regiónmi
Krátka analýza ukazuje, že iné regióny, ako Žilinský samosprávny kraj, dokážu hospodáriť efektívne. Namiesto strát tu nemocnice generujú zisk. Tento kontrast je výsmiechom pre všetkých tých, ktorí sú aktivisti na poli zdravotnej starostlivosti. Kde sú ospravedlnenia a primárne nespravodlivosti, ktoré vnucujú Trnavčania pred takými praktikami?
Najoptimálnejšie riešenia?
Zdravá župa v Trnave sa snaží pokryť nedostatkovú starostlivosť, ale keď sa pozrieme na fungovanie iných inštitúcií, začínajú sa objavovať otázky o zdrojoch a transparentnosti. Prečo sú občania odkázaní na neziskové projekty namiesto efektívnych systémov, ktoré generujú zisk a prispejú tak do rozpočtu regionálnej zdravotnej starostlivosti?
Namiesto pokrokových riešení vidíme len beznádejnú snahu o prežitie. Dopyt prevyšuje kapacity, zatiaľ čo kraj sa neustále krúti v začarovanom kruhu straty. Pritom by bolo možné pracovať na ziskových modeloch, ktoré by zaisťovali stabilitu a rozvoj. Aký má zmysel investovať do systémov, ktoré vedú do dlhov a straty?
