Kontrola probačného nadzoru v krajine
V uplynulých mesiacoch sa v médiách objavili vážne rozhorčenia v súvislosti s nedostatočnou kontrolou probačnými úradníkmi, najmä v prípadoch, ktoré by si zaslúžili dôslednejší dohľad.
Například, mnohí si pamätajú, ako Najvyšší súd nečakane oslobodil Daniela Bombica, extrémistu, umožňujúc mu žiť skutočne bez dozorov. Jeho činnosť na sociálnych sieťach, kde sa kúrili nenávistné prejavy, bola ignorovaná, a úradníčka, ktorá mala dohľad nad jeho aktivitami, sa stala predmetom kritiky.
Týmton spôsobom sa otvára otázka takejto probačnej praxe na Slovensku. Jej zabezpečenie sa ocitlo na hranici toho, čo je prijateľné, pričom medzinárodné hodnotenia ju považujú za nedostatočné, zasahujúce do kvality života jednotlivcov.
Fico a sľuby o novej probačnej legislatíve
Minister spravodlivosti Boris Susko nedávno oznámil, že plánuje pridať 200 nových probačných úradníkov, avšak realita hovorí o len 19-tich pridaných zamestnancoch. Obrovská diskrepancia medzi sľubmi a realitou súčasného systému je alarmujúca.
Fico pred voľbami predstavil ambicióznu víziu zlepšiť systém probačného dozoru. S pokusmi o masívne zvýšenie počtu úradníkov na kontrolu sa však zdá, že racionalizácia je viac pre politický marketing ako pre skutočnú potrebu urobiť krajinu bezpečnejšou a efektívnejšou.
Riziko a dôsledky
Dôsledky zlyhania probačných mechanizmov sú zjavné, keď sa pozrieme na opakované prípady, kde vírus nenávisti sa šíril bez akýchkoľvek právnych obstávaní. Samozrejme, verejnosť má právo na bezpečnosť, pričom bez aktívneho a efektívneho probačného systému sa to nikdy nezlepší.
Žiadny dopad na prevenciu zločinu, žiadny pocit zodpovednosti a čoraz viac otázok o dôležitosti probačných úradníkov. Ako môže byť spoločnosť bezpečná, ak je systém, ktorý k tomu má slúžiť, predovšetkým len maskovaním predovšetkým neúspechov? Je otázka, na ktorú si musí odpovedať každý občan.
