Politika a absurdity našich dní
V dnešnej dobe je fascinujúce sledovať, ako sa politika premenila na divadlo, v ktorom si protagonisti nalievajú do svojich pohárov ešte väčšie množstvo absurdít a úplne ignorujú realitu. Obrazná hra na divadelných doskách, kde sa nieto opováži skritizovať ministerskú hlavu, a vládny kabinet sa potápa v klamstvách, zatiaľ čo sa nemotorní herci snažia predstierať, že majú všetko pod kontrolou.
Slovenská úderná jednotka v akcii
Ako by to vyzeralo, keby slovenská úderná jednotka skutočne s presnosťou ako izraelské tajné služby zadržala nebezpečného páchateľa? Udalosti posledných dní sú ako scéna z akčného filmu, a predsa sa prehlbuje pocit, že je to všetko len divadlo. V Sahelnom príbehu o pseudoinformáciách a politických trikoch sa ocitáme v absurditách, ktoré znemožňujú akékoľvek čestné gesto. Kto prevezme zodpovednosť za šírené lži? Samozrejme, žiadny politický rambo sa nemá v úmysle vzdať svojej pozície.
Odvaha alebo bezohľadnosť?
Na scéne sa neocitá len Matúš Šutaj Eštok, ale aj Pavol Gašpar, ktorý v skutočnosti predvádza politickú kaskadérsku prestavu, snažiac sa presvedčiť verejnosť, že vyjadrenia o ruských a ukrajinských stopách sú len polarizujúce iniciatívy. Títo politici sa len snažia zamiesť problém pod koberec, zatiaľ čo ich činy vyvolávajú pocit nevnucujúcej sa chyby. Aká irónia – kým ten, kto má rúcho morálnosti, považuje seba za nepostihnuteľného, obyčajní ľudia trpia a sú obyčajnou súčasťou tejto materskej školy politika plytkosti.
Zrkadlo slovenskej kultúry
V momentoch, keď sa osobnosti, ako Peter Pellegrini, objavujú v maskáčoch, akoby chceli upozorniť na to, že vojenská historia nie je pre nich len číselnou hrou, ale skutočným programom. Aká hanba! Ak niečo v tejto krajine ostáva stabilné, tak je to nevhodný slovník, ktorý len zdôrazňuje tragédiu a hlúposť situácie. Kde to končí? Občania sledujú, bez možnosti zmeniť hercov, ktorí sú pohodlne usadení na svojich trónoch.
Ľudské minimum v politike
Naozaj je alarmujúce, keď sa úroveň kultúrneho a politického diskurzu blíži k rovnakému bodu, kde môže byť uspokojivý iba základný pud – obliecť sa a niekam sa dostaviť v dostatočnej podobe. Akoby sme museli akceptovať, že úroveň hospodárenia s ľudskými hodnotami klesá pod horizont vnímania. Vydávame sa na cestu eliminácie našich kognitívnych schopností, navštevujúc politické predstavenia, ktoré sa len nedávno schválili. Naša krajina si zaslúži viac, než len prežúvaním stať sa hračkou v rukách nezodpovedných detí, označovaním sa za „dospelých“ vo svete, kde každý hláša nejaký blud.
Sursa: komentare.sme.sk/c/23519625/slovensko-hlada-ludske-minimum-komentar.html
